Svätý Boh a zástery

Bedrá majte opásané a lampy zažaté!  Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.  Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.  A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.  Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.  Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. Lk 12, 35-40
 
Leitmotívom nedeľného evanjelia je bedlivosť. Pojem, ktorý dnes vôbec neletí. Ak ho však rozlúskneme, objavíme v ňom obetavú pozornosť a noblesnú jemnosť s vrúcnou láskou. Podobnú tej, o ktorej hovorí milá vo Veľpiesni: „Zaspala som, ale moje srdce bdelo.“ Hoci spala, predsa započula ako milý prichádza a klope… Alebo v negatíve: ak láska nie je vnímavá, pohotovo disponibilná, asi je iba pozlátkom. Bedlivosť je jej podstatný detail. Malá a predsa veľká – bedlivosť je špičkou lásky. Okrem všímavosti si vyžaduje aj chápavosť a výdrž. Je ako prijatie i objatie zároveň. Učí nás, že kto miluje, vie ako sa čaká.
 
Taliansky biskup – básnik, Tonino Bello, ktorému už beží proces blahorečenia, zvykol venovať svojim novokňazom štólu a zásteru. Aby im pripomenul Ježišovu pokoru pri poslednej večeri? A nie je aj alba niečo medzi zásterou a pracovným plášťom? Evanjelista Lukáš, ktorý miluje hostiny, pri Poslednej večeri poukazuje na túžbu Ježiša po intimite s učeníkmi. Ján dodáva, že sa pri nej opásal zásterou, aby umyl apoštolom nohy. A opäť Lukáš sľubuje Ježišovu obsluhu pri stole každému učeníkovi, ktorého, keď jedného dňa príde a zaklope, nájde bdieť.
 
Nám, možno trochu horlivejším kresťanom, ktorí sme navyknutí od rána do večera obsluhovať blížnych sa stáva, že keď si niekde sadneme a začnú nás elegantne obsluhovať, cítime sa aj v tej najobyčajnejšej reštaurácii slávnostne. Nezriedka sme v rozpakoch a chceli  by sme priskočiť aspoň niečím na pomoc. V kútiku srdca nás premôže dojatie, aj keď to všetko vlastne je za naše chudobné peniaze…
 
A čo keď nás raz budú obsluhovať z lásky? S láskou? A keď nás bude obsluhovať ten, ktorého miluje naša duša? Sám Najvyšší!? Možno nám i zabehne. Odvahu, čaká na nás Boh v zástere. Zatiaľ si skúsme naše posvätné pracovné oblečenie obliekať trochu slávnostnejšie. Máme sa predsa na čo tešiť.
 
sestra Dáša
Foto: Už teraz nás obsluhuje svojím telom a slovom (titulka); a raz keď príde; aby sme s ním stolovali