História

  • 1872

    Vznik rehole

    Naša rehoľa Inštitút Dcér Márie Pomocnice, ľudovo nazývaných Saleziánky, vznikla v Taliansku v dedinke Mornese pri Janove v roku 1872. Založil nás sv. Ján Bosco a sv. Mária Dominika Mazzarellová ako druhú zložku saleziánskej rodiny (po Saleziánoch).

  • 1922

    Začiatky na Slovensku

    Dnes pôsobí 10 911 Saleziánok na piatich kontinentoch. Saleziánska charizma sa šírila veľmi rýchlo a už v roku 1922 sa rozhodli vstúpiť do Inštitútu dcér Márie Pomocnice prvé slovenské dievčatá. Bola to Helena Ščepková a Jozefína Sobotová. Po nich išli do Turína ďalšie. Po dokončení formácie sestry nemali dom na Slovensku, preto pôsobili v rôznych častiach Európy (Belgicko, Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko) alebo na misiách (Zaire,  Brazília, Argentína,  Nikaragua, Honduras, Guatemala, Kostarika, atď.).

  • 1940

    Príchod do Trnavy

    V roku 1940 bolo už 32 slovenských Saleziánok. Príchodom J. Bartošovej a D. Hudákovej 16. 6. 1940 začala činnosť Saleziánok na Slovensku, čoskoro prišli zo zahraničia aj ďalšie. Ich prvým pôsobiskom bol Saleziánsky konvikt v Trnave na Hollého ulici. Popri starostlivosti o chod internátu prostredníctvom varenia, prania, žehlenia pre vyše 200 chlapcov  sa stretávali aj s dievčatami, ktoré si ich obľúbili, pomáhali im a dokonca boli u nich aj ubytované. V r. 1945 sa otvorila nová komunita s dievčenským oratóriom v Trnave na Kopánke.

  • 1944

    Oratóriá v Nitre a Dolnom Kubíne

    Ďalším pôsobiskom Saleziánok od roku 1944 bola Nitra. Založili tu oratórium a internát pre dievčatá – stredoškoláčky, sestry viedli odborné kurzy pre staršie dievčatá, oratórium, pomoc chudobným deťom a rodinám. Postupne tento dom slúžil aj ako miesto prípravy (formačný dom – noviciát) pre budúce Saleziánky.

    Ďalším dom sa otvoril v Dolnom Kubíne v r. 1947. Tunajšie oratórium navštevovalo množstvo dievčat, robotníčok a dospelých žien, pre ktoré Saleziánky organizovali výchovnú a voľnočasovú činnosť, napr. aj prednášky lekárov o hygiene a o zdravotnej starostlivosti. Oratórium sa stalo miestom stretania a rekreácie celých rodín, prichádzali sem nielen z Dolného Kubína, ale aj z okolitých dedín. Sestry tiež vyučovali náboženstvo na škole.

    K roku 1950 mali Saleziánky na Slovensku štyri domy. V tom roku bolo na Slovensku v Inštitúte Dcér Márie Pomocnice celkom 59 osôb, z toho 22 sestier, 20 noviciek a 9 dievčat v počiatočnej formácií.

  • 1950

    Barbarská noc

    Pre Dcéry Márie Pomocnice  barbarská hodina H – čiže likvidácia ženských rehoľných domov zo strany komunistického režimu – nastala 29. augusta 1950. V ten deň ich donútili zbaliť si najnutnejšie veci a ozbrojené zložky ich previezli do Domu Dcér sv. Františka Assiského v Bratislave – Prievoze. Tu bolo sústredených 147 rehoľníčok z rôznych reholí. 20 saleziánskych noviciek a ostatné dievčatá sa museli vrátiť domov a nemohli pokračovať vo formácii.

    O pár týždňov boli sestry prerozdelené do rôznych lokalít Slovenska a Čiech, kde ich umiestnili do bývalých kláštorov a iných budov. Pridelili im práce v továrňach a na poliach, alebo ošetrovanie chorých a starých sestier. Tu žili pod väzenským dozorom, nesmeli opúšťať vymedzený areál ani stýkať sa s ľudmi vonku, nemohli sa venovať žiadnej výchovnej ani apoštolskej činnosti. Poštu mali cenzurovanú, príbuzní ich mohli navštíviť raz za čas. Úplne sa prerušilo spojenie s ústredím rehole a s predstavenými v Ríme. Domy a všetok majetok reholí zhabal štát. Nesmeli prijímať žiadne nové povolania. Podľa plánov komunistov mali rehoľníčky vymrieť do roku 2000.

    Podmienky v centralizačných kláštoroch boli náročné, miestnosti boli preľudnené, slabo vykúrené, hygienické podmienky úplne nedostatočné. Sestry museli pravidelne počúvať rôzne komunistické „preškoľovacie prednášky“, boli terčom rôznych vyhrážok, výsmechu, urážok alebo im sľubovali veľké finančné odmeny, dobré pracovné miesta a iné výhody, len aby zanechali rehoľný život a vrátili sa domov. Žiadna Saleziánka to však neurobila.

    Mnohé z nich boli počas nasledujúcich 18 rokov viackrát prekladané do iných centralizačných kláštorov v Československu. Hoci ich pracovné výkony boli výborné, dostávali len smiešnu mzdu. Viaceré Saleziánky boli aj súdne stíhané (napr. za vraj protikomunistickú propagandu) a strávili nejaký čas vo väzeniach.

    čítať viac  (na ilustráciu: Bolo 14. mája 1953, keď najmladšie Saleziánky previezli na štátnu farmu do Voderadov, kde predtým pracovali na poliach väzenkyne z leopoldovskej väznice, ktoré dostali amnestiu. Sestry tu bývali v bývalých maštaliach. Keď pršalo, voda im tiekla do miestnosti. Na železných posteliach bola zatuchnutá a plesnivá slama. Keď sa domáhali miestnosti kde by mohli mať kaplnku dostali k dispozícii priestor bývalého chlieva pre ošípané.)

  • 1968 - 1970

    Pražská jar

    V čase politického uvoľnenia 1968-1970 mladšie Saleziánky opustili miesta núteného pobytu, jeden rok mohli vyučovať náboženstvo a potom, kvôli tzv. politickej normalizácii, po dohode s predstavenými z Ríma, začali nosiť civilný odev a pracovali ako gazdiné na farách alebo opatrovali svojich rodičov.

    V roku 1969 sa otvorila malá komunita Saleziánok v Novej Ľubovni a v Šaštíne. V roku 1970 odišli 3 Saleziánky do Slovenskej Ľupče, kde pôsobil salezián Vojtech Lovíšek.

  • 1970 –1990

    Ilegálna činnosť

    V rokoch 1970 –1990 Saleziánky vyvíjali ilegálnu výchovnú činnosť a tajne prijímali dievčatá do formácie, do ktorej vstúpilo  47 mladých žien.  Tieto tajné sestry v období prenasledovania bývali na privátoch po dvoch-troch a tvorili neformálne komunity v mestách: Bratislava, Trnava, Šamorín, Piešťany, Topoľčany, Hlohovec, Zvolen, Partizánske, Dubnica nad Váhom, Košice, Humenné, Michalovce. Pracovali v bežných zamestnaniach alebo študovali a po práci sa v utajení venovali rôznym apoštolským aktivitám s dievčatami.  Ani rodičia sestier nevedeli o ich zasvätení. Po páde totalitného režimu bolo v roku 1990 na Slovensku 53 Saleziánok.

  • 1991

    Sloboda

    V roku 1991 sa zriadilo 10 komunít v siedmich mestách: v Šamoríne (2 komunity), v Bratislave, v Dolnom Kubíne, v Dubnici nad Váhom, v Michalovciach, v Rožňave a v Trnave (3 komunity). Popri zamestnaní (najmä v školách) sestry študovali na univerzitách, aby sa mohli venovať vzdelávacej a výchovnej činnosti s deťmi a mládežou.

  • 2022

    Súčasnosť

    Aktuálne máme na Slovensku 15 komunít a 1 komunitu v Azerbajdžane. Spolu je nás 84 slovenských sestier – Dcér Márie Pomocnice. Na misiách pôsobia sestry Magdaléna Cerovská v Albánsku, Elvíra Hervayová v Maďarsku, Anna Mališová v Kamerune, Kamila Seidlová v Paraguaji, Mária Reháková na Ukrajine, Andrea Mladošová, Slávka Butková a Daniela Kapková v Azerbajdžane.