História
1872
Vznik rehole
Naša rehoľa vznikla v Taliansku v malej dedinke Mornese pri Janove v roku 1872. Založil nás sv. Ján Bosco a sv. Mária Dominika Mazzarellová ako druhú zložku saleziánskej rodiny (po saleziánoch)
1922
Začiatky na Slovensku
Dnes pôsobí 12 959 saleziánok na piatich kontinentoch.Saleziánska charizma sa šírila veľmi rýchlo aj u nás a už v roku 1922 sa rozhodli vstúpiť do Inštitútu dcér Márie Pomocnice prvé slovenské dievčatá. Bola to Helena Ščepková a Jozefína Sobotová. Po nich išli ďalšie a ďalšie. Po dokončení formácie sestry nemali dom na Slovensku, preto pôsobili v rôznych častiach Európy (Belgicko, Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko) alebo na misiách (Zaire, Brazília, Argentína, Nikaragua, Honduras, Guatemala, Kostarika, atď.)
1940
Príchod do Trnavy
V roku 1940 bolo už 32 slovenských saleziánok. Príchodom J. Bartošovej a D. Hudákovej 16. 6. 1940 začala činnosť saleziánok na Slovensku, čoskoro poprichádzali zo zahraničia aj ostatné.Ich prvým pôsobiskom bol saleziánsky konvikt v Trnave na Hollého ulici. Popri starostlivosti o chod internátu prostredníctvom varenia, prania, žehlenia pre vyše 200 chlapcov sa stretávali aj s dievčatami, ktoré si ich obľúbili, vypomáhali im a dokonca boli u nich aj ubytované.O štyri roky sa otvorilo dievčenské oratórium v Trnave na Kopánke.
1944
Oratóriá v Nitre a Dolnom Kubíne
Ďalším pôsobiskom saleziánok od roku 1944 bola Nitra. Založili tu oratórium a internát pre dievčatá – stredoškoláčky, sestry viedli odborné kurzy pre staršie dievčatá, oratórium, pomoc chudobným deťom a rodinám. Postupne tento dom slúžil aj ako miesto prípravy (formačný dom) pre budúce saleziánky. Ďalším dom sa otvoril v Dolnom Kubíne. Do oratória chodievalo množstvo dievčat, robotníčok a dospelých žien, pre ktoré saleziánky organizovali prednášky lekárov o hygiene a o zdravotnej starostlivosti. Oratórium sa stalo miestom stretania a rekreácie celých rodín, prichádzali sem nielen z Dolného Kubína, ale aj z okolitých dedín.
K roku 1949 mali saleziánky na Slovensku štyri domy. V roku 1949 bolo na Slovensku v Inštitúte Dcér Márie Pomocnice celkom 59 osôb, z toho 22 sestier, 8 noviciek a 29 dievčat v počiatočnej formácií.
Dcéry Márie Pomocnice sa venovali pedagogickej práci medzi mládežou, nie však na školách. Preto prežili v rehoľnej práci do konca augusta 1950.
1950
Barbarská noc
Pre Dcéry Márie Pomocnice barbarská hodina H nastala dňa 30. augusta 1950. V ten deň ich prinútili zbaliť sa a previezli ich do materského domu Dcér sv. Františka Assiského v Bratislave, Prievoze, kde boli do jesene 1950. Tu boli sústredené aj ďalšie Františkánky z iných kláštorov, aj Dcéry Márie Pomocnice z Trnavy, Nitry a Dolného Kubína. Spolu tu bývalo 147 rehoľníčok. Dcéry Márie Pomocnice vykazovali podľa tabuľky počet sestier 30.
Po mesačnom pobyte v Bratislave odviezli všetky saleziánky, okrem troch do Beckova, do františkánskeho kláštora, kde boli ubytované už sestry z iných reholí. Dcéry Márie Pomocnice pracovali v opravovni látok trenčianskej Meriny. Tri sestry, ktoré zostali v Bratislave, odviezli do materského domu vincentiek v Ladcoch. Tu ich mala do opatery prevziať charita.
Dňa 20. októbra 1951 sa začalo druhé dejstvo vyvážania rehoľníčok a to do textilných tovární v severočeskom pohraničí, do mesta Úpice. Do Česka bolo vyvezených 18 saleziánok. Z Ladcov sestry premiestnili do Pruského, kde robili domáce a príležitostné práce. Najväčšia skupina saleziánok sa dostala do Hronského Beňadika. Keď si urobili svoju prácu, mohli sa chodiť učiť do kaplnky hrať na harmóniu.
Na jar 1953 prišiel zhora príkaz o ďalšom sústreďovaní predstavených ženských reholí. Predstavená saleziánok v Beňadiku zrazu zmizla. Mladučké sestry zostali samy. Sestra Antónia Hederová tajne odišla a skrývala sa vo viacerých rodinách.
Bolo 14. mája 1953, keď sestry previezli na štátne majetky, kde predtým pracovali na poliach trestankyne z leopoldovskej väznice, ktoré dostali amnestiu. Sestry tu bývali a pracovali v tvrdých podmienkach. Na železných posteliach bola zatuchnutá a plesnivá slama. Po štrajku sestry dostali miestnosť bývalého chlieva k dispozícií, ako kaplnku. Sestry si ju upravili a z Ladcov doviezli lavice a oltár. Dali naň sochu Panny Márie Pomocnice. Rehoľníčky boli určené na poľné práce.
Niektoré sestry boli aj vo Voderadoch, v Kostolnej pri Trenčíne, v Jasove, v Sládečkovciach a aj v Beckove.
1968 - 1970
Pražská jar
V roku 1968 biskupi predložili vláde memorandum, v ktorom žiadali obnoviť rokovania vlády s Vatikánom, aby boli obnovené rehole. Predstavení mužských a ženských reholí utvorili sekretariát rehoľných spoločností v ČSSR. Odpoveď z novembra znela, že rehole v ČSSR neboli podľa práva zrušené, a preto niet dôvodu, aby nemohli obnoviť svoju činnosť. V nasledujúcich 2.-3. rokoch to znamenalo obnovu rehoľného života aj v nových formách.
V rokoch 1968-1970 saleziánky pracujú na farách. V rokoch 1968/69 niektoré odchádzajú do Talianska. Po návrate z Talianska sa aj tieto sestry usadia na fare v Trnave na Kopánke.
V roku 1969 sa otvorila malá komunita v Novej Ľubovni. V roku 1970 odišli saleziánky do Slovenskej Ľupče na hrad, kde pôsobil salezián Vojtech Lovíšek. Niektoré sestry boli v tom istom roku sústredené v Sládečkovciach. Niektorým sestrám sa podarilo vrátiť do rodiska.
V roku 1970 ich čakala normalizácia, sestry nemohli vyučovať náboženstvo a z komunistického režimu na Slovensku stále razil trend vymretia rehoľníčok do roku 2000. Rehoľníčky však získavali odvahu a komunistický režim postupne strácal pozície.
1970 –1990
Ilegálna činnosť
V rokoch 1970 –1990 saleziánky vyvíjali ilegálnu výchovnú činnosť a tajne prijímali dievčatá do formácie, do ktorej vstúpilo 47 dievčat. V tomto období prenasledovania bývali na privátoch po dvoch-trocha a tvorili tajné komunity v mestách: Bratislava, Trnava, Šamorín, Piešťany,Topoľčany, Hlohovec, Zvolen, Partizánske, Dubnica nad Váhom, Košice, Humenné, Michalovce.Po páde totalitného režimu, bolo v roku 1990 na Slovensku 53 saleziánok.
1991
Sloboda
V roku 1991 sa zriadilo 10 komunít v siedmich mestách: v Šamoríne (2 komunity), v Bratislave, v Dolnom Kubíne, v Dubnici nad Váhom, v Michalovciach, v Rožňave a v Trnave (3 komunity)
2022
Súčasnosť
K januáru 2022 máme na Slovensku 15 komunít a 1 komunitu v Azerbajdžane. Spolu je nás 84 slovenských sestier – Dcér Márie Pomocnice. Na misiách pôsobia sestry Magdaléna Cerovská v Albánsku, Elvíra Hervayová v Maďarsku, Anna Mališová v Kamerune, Kamila Seidlová v Paraguaji, Mária Reháková na Ukrajine, Andrea Mladošová, Slávka Butková a Martina Alaxová v Azerbajdžane.