Ježiš chcel, aby sme boli medzi sebou na jednej rovine: vždy ako bratia a sestry
Liturgické čítania na 34. nedeľu v Cezročnom období – slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme na tomto odkaze.
Myslím, že každý z nás si vie vybaviť veľkolepé matúšovské finále evanjelia, ktoré budeme počúvať na sviatok Krista Kráľa presne o rok. Hovorí v ňom o nás ako o ovciach, ktoré budú na konci čias postavené sprava a o kozloch zľava. V skratke ide o nebo na jednej strane a o peklo na tej druhej. U evanjelistu Lukáša je táto veľkolepá scéna zobrazená v miniatúre, no v nemenej výrečnej: pri Ježišovom kríži je jeden lotor sprava a druhý zľava. Znovu tu ide o scénu s Kráľom uprostred dvoch, tentokrát konkrétnych ľudí medzi nebom a peklom.
Lukáš hovorí, že Ježišovi pri ukrižovaní sa posmievajú len tí, čo majú moc. Bohatí židia a vojaci. Ľud, naopak, stojí a díva sa. Evanjelista na toto dívanie sa použil silný výraz, niečo ako podívaná v češtine, alebo po našom ako upretá pozornosť na divadlo. Ukrižovanie doplnil aj dramatickým prvkom: na vrcholnej scéne dejín sa len u neho rozprávajú s Ježišom oní zločinci. Napokon iba v jeho evanjeliu sa píše o blaženom posmrtnom živote konkrétneho človeka.
Niet nič bezcitnejšieho, ako keď sa človek posmieva trpiacemu „spolučlovekovi“. Tentokrát to bolo v momentoch najhroznejšieho utrpenia a ešte k tomu výsmech vinného voči nevinnému Božiemu synovi. Zdá sa, že moc postupne robí človeka bezcitným, teda nečlovekom. Asi preto Ježiš chcel, aby sme boli medzi sebou na jednej rovine: vždy ako bratia a sestry.
Pilát dal pripevniť na kríž nápis s Ježišovou vinou: kráľ židov. Ale prečo, keď predtým tvrdil, že na ňom nijakej viny nenachádza? Možno to urobil pre výstrahu, aby nik viac Ježiša nenasledoval? Alebo aj on z výsmechu, či z vypočítavosti, aby si naklonil židovských šéfov? Mocenská výstraha, výsmech, vypočítavosť nemajú nič spoločné s tak obyčajnou a zároveň najvzácnejšou ľudskosťou. Zato kajúci lotor, ako štvrtý a posledný v evanjeliu, vyhlasuje Ježiša za nevinného. Práve on, ktorý na vlastnej koži niesol dôsledky svojho previnenia. Možno aj toto uvedomenie si mu pomohlo byť natoľko ľudským, že v najťažšej chvíli ho dojíma utrpenie nevinného vedľa. Druhému zločincovi nepomohlo ani to.
Napriek všetkej Pilátovej biede sa jeho vypočítavý kompromis či sarkastický výsmech z Ježišovej kráľovskej hodnosti stal nesmrteľnou pravdou. Kiež Ukrižovaný kráľ kraľuje aj tu a teraz. V našich srdciach.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.
sestra Dáša
