Obraz nie je fotka alebo aký obraz majú ľudia o šamorínskej komunite sestier

Obraz má viacero výhod. Nie je síce tak objektívny a tak rýchlo vytvorený, ale umožňuje vidieť hlbšie. Môže vyjadriť vnímanie, interpretáciu, myslenie, preferencie autora. A môže zaujať emócie, predstavivosť pozorovateľa viac než písmená.

 

Aký obraz o našej komunite majú naši blízki ľudia? Ako ju vykresľujú?

Pre „zarámovanie“: naši susedia môžu vidieť, že z brány nášho domu vychádza päť žien v sivom a dve dievčatá v bežnom oblečení.  A že k nim občas deti z nášho dvora prekopnú loptu. Že k nám často niekto prichádza, rôzneho veku, sám alebo viacerí, veselý aj zamyslený. A tiež, že často niekto odchádza s väčšou či menšou batožinou.

Kolegyňa a dobrodinka Stanka to vidí takto: „Pracujú veľa s deťmi v škole aj mimo školy, vzdelávajú ich, robia pre ne stretká, tábory, piekli s nimi palacinky, páči sa mi to.“

 

Animátor Matúš nás charakterizoval prirovnaním: „ako otvorené dvere s nápisom: ´mladí, ste u nás vítaní.´ Veľa obety pre mladých, venovanie svojho živote pre nich, aj keď to nie je vždy jednoduché. Neustála práca a snaha pre niečo nové, niečo pre niekoho iného. Pre niekoho vyčerpávajúce, vymýšľať a dávať svoj čas iným, ale pre vašu komunitu poslaním.“

Náčrt animátorky Alice vyzerá takto: „Tak stredisko, saleziánky. Ľudia, komunita, kamaráti, kde každý môže byť sám sebou:) Veľmi pozitívna a príjemná komunita, kde sa vždy cítim super a do ktorej veľmi rada chodím.“

Začínajúci animátor Samo dal bodku na záver: „Je to veľmi dobrá a slušná komunita, pretvára budúcnosť mladých a snaží sa pomáhať, a to je veľmi šľachetná vec.“

 

Bonus: Obrázok znázorňuje, že komunita je dar prijatý aj darovaný, v ktorom je miesto pre druhých. Ukrýva sa v ňom kríž aj pokus o „zlatý rez“ – peknú kompozíciu. Zelená farba naznačuje nádej a použitie fixky prepojenosť s obyčajným životom.

 

Kristína Némethová