Kto má navrch

Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: „Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ? On im vravel: „To urobil nepriateľ.“ Sluhovia mu povedali: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“ On odpovedal: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“ Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“ Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva! Mt 13, 24-43
 
V podobenstve „o nočnom rozsievačovi“ rozsieva do pripravenej pôdy nepriateľ. Najradšej do dobrej, tej druhého – vlastnú totiž nemá. Rozsieva pokútne, po tme. Taktikou zla býva oveľa častejšie infiltrácia, ako otvorený útok.
 
Možno sme aj trochu sklamaní, že služobníci kúkoľ nemali vytrhať. Podľa Ježišových slov však vidíme celkom konkrétne, že Boh má situáciu pod kontrolou. Nepotrebuje samozvaných čiernobielych „poriadkárov“, ktorí sa ponúkli, že burinu z poľa odstránia. V prvom rade preto, že do vecí vidí hlbšie a náš čisto ľudský prístup by zlo iba zväčšil. Potom aj preto, že Boh nemá problém dať zlu dodatočne pozitívny význam. Ak by tak nebolo, nechal by nás robiť si po svojom? Výrečným príkladom je starozákonný príbeh o Jóbovi. Aj do jeho života s Božím vedomím nasial Zlý nadmieru trpkosti a Boh všetko obrátil na väčšie dobro.
 
Táto skutočnosť by nás mala veľmi upokojiť. Učí nás, že zla sa nemusíme báť. Ono nemá nad nami moc. Je len parazitom dobra. Ak by teoreticky vyničilo hoc aj všetko dobro, zničilo by i seba samé. Báť sa skôr máme nedostatku našej bázne voči tak dobrému a mocnému Bohu. Skôr toho, aby sme nepoužili zlo v nás alebo okolo nás na  poníženie Božej dobroty, neumenšili ju v sebe, a tak sa sami postupne odsudzovali na spálenie.
 
Ako si Boh posluhuje prisiatym zlom? Nielenže nás ním vychováva, aby sme neboli ako mäkkýše a naučili sa bojovať, ale aby sme vedeli, že víťazstvo nie je v našich rukách, ale v jeho. Aby sme sa nevypínali, a tým sa nezničili. Aby sme sa naučili veriť, dúfať a milovať. A nadovšetko mali účasť na jeho vykupiteľskom diele. Aby sa z kúkoľa, ktorý je v nás a v tých, ktorí sú nám zverení,  napokon stala neomylne pšenica.
 
Ak sa nás pri pohľade na podlú úspešnosť zlého predsa len trochu zmocní smútok, doplňme svoj obraz uvažovaním o horčičnom semienku a o kvase. Oni svojou malou veľkosťou a priebojným bujnením predčia aj najzdatnejšiu burinu.
 
sestra Dáša
Foto: Strom horčice