Aj ty si buduješ koráb?

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ Mt 24, 37-44
 
Počas  týchto štyroch nedieľ adventu (slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod)  nás bude sprevádzať evanjelista Matúš a v každú nedeľu nám pripomenie jeden príchod. V prvú adventnú nedeľu upriami našu pozornosť na druhý príchod Krista a poukáže nám na život ako na bdelé očakávanie toho príchodu; v druhú adventnú nedeľu uvedie na scénu  Jána Krstiteľa – Pánovho predchodcu, v tretiu nedeľu predstaví príchod Ježiša a potvrdenie jeho identity  cez jeho mocné činy a v štvrtú adventnú nedeľu nás už zameria na príchod Ježiša ako dieťaťa, Božieho Syna, do ľudskej rodiny.
 
Úryvok tejto prvej nedele je potrebné čítať ako súčasť Ježišovej eschatologickej reči – o druhom príchode Krista – ktorú predniesol po tom, ako vyšiel z chrámu a posadil sa so svojimi učeníkmi  na Olivovej hore, odkiaľ sa im naskytol krásny pohľad na celé mesto Jeruzalem s chrámom a na údolie Cedron. Písmo ho nazýva aj Údolie Jozafát (v hebrejčine – Jehošafat = „Boh bude súdiť“) a podľa židovskej tradície označuje miesto posledného súdu (porov. Joel 4,2.12). Učeníkov zaujali chrámové stavby a Ježiš im hovorí, že z toho všetkého nezostane kameň na kameni. A keď už sedeli na Olivovej hore, boli zvedaví, kedy to nastane. Ježiš nehovorí o čase, ale o znameniach, ktoré budú sprevádzať tento koniec a druhý príchod Mesiáša a Syna človeka. Ten čas je vraj blízko… A môže teda nastať aj zajtra, ale u Pána je tisíc rokov ako jeden deň (porov. Ž 90), takže spokojne aj o tisíc alebo dvetisíc rokov…. Naša časová choronológia je tu teda nepoužiteľná… Neostáva nám iné, ako sa pozrieť na tieto slová inak, z pohľadu znamení. Aj tu však narážame na ťažkosti…. Veď podobné kataklizmy ako boli v časoch Noeho, postihli našu Zem viac ráz a tsunami, zemetrasenia nás prekvapujú  aj v dnešných dňoch. V Noemových časoch nikto okrem neho samého nemyslel na možný koniec. A hoci ľudia žili tam, kde aj on, nezachránili sa, len Noe so svojou rodinou. Skutočnosť, že sa nachádzali na tom istom mieste ako Noe, im nepomohla… Bolo treba vstúpiť do korábu, iba to ich mohlo zachrániť. Noe si ten koráb pripravoval počas života, zatiaľ čo oni sa zabávali, jedli, pili, aj pracovali, ale zdá sa, že iba pre tento život. Tak podobne to bude aj pri druhom príchode Krista. Nie je vraj postačujúce pracovať, aby sme sa zabezpečili pre tento život (porov. vv.40-41).
 
Je to nevyhnutné, ale zachránení môžu byť iba tí, ktorí si v tej obyčajnej, často ťaživej každodennosti, na tom poli, pri mlyne, dnes by sme povedali pri štúdiu, vo firme, pri počítači,… dokážu vybudovať ten koráb, do ktorého potom počas povodne budú môcť vstúpiť. Bdelosť, pripravenosť sa vyjadruje spôsobom, akým prežívam svoju každodennosť, ktorá je viac-menej rovnaká pre všetkých, alebo aspoň podobná. Nájsť si čas na budovanie toho, čo pretrvá, čo mi pomôže  prežiť s opravdivo pokojným srdcom rôzne ťažkosti môjho osobného života, čo ma bezpečne prevedie cez všetky životné búrky, nezabúdajúc byť pri tom aj na tom poli, pri mlyne J,…, to znamená byť pripravenými. Záver úryvku  nás chce motivovať k bdelosti, pripravenosti ešte raz. Príchod Syna človeka v ňom autor prirovnáva k príchodu zlodeja, ktorý sa chce „prekopať“ do domu (porov. v.43). Pán domu vie, že s príchodom zlodejov treba rátať, oni prichádzajú nečakane a takto nečakane príde aj Mesiáš, Syn človeka. Neostáva iné, iba pripraviť sa na jeho možný príchod každú chvíľu. Spomínané katastrofy naháňajú strach, ale príchod Syna človeka je opisovaný slávnostným spôsobom (porov. Mt 24,30-31),  ako triumfálne ukončenie všetkých hrôz. Syn človeka je mesiášsky titul a označuje toho, kto má moc, slávu i kráľovstvo (porov. Dan 7,13-14), a teda má moc aj nad všetkými opisovanými katastrofami. A má ju i nad tými našimi menšími, každodennými, verme tomu!
 
Monika Golianová
Foto: Západný múr (Múr Nárekov) – zvyšok západných hradieb Druhého chrámu,  Údolie Cedron (Jozafát), Pohľad na Jeruzalem z Olivovej hory, Olivová hora