Nová kandidátka na blahorečenie?

V uplynulých dňoch sa v mexickom Cuautitláne, ukončila diecézna fáza procesu blahorečenia Božej služobnice sestry Antonietty Böhmovej, FMA (1907 – 2008). Po svätej omši boli zapečatené oficiálne dokumenty o diecéznej fáze procesu, ktoré budú odovzdané Dikastériu pre kauzy svätých vo Vatikáne.

 

Zozbieralo sa približne 3500 strán svedectiev a spisov, v ktorých sú výpovede ľudí, ktorí ju poznali, svedectvá o jej osobných čnostiach, o milostiach, ktoré iným získala modlitbou počas života a na jej príhovor po jej smrti. Dokumenty hovoria aj o jej živote, práci, pastoračnom pôsobení a vedení v Nemecku, Taliansku, Argentíne, Peru, Bolívii a Mexiku.

 

Na Dikastériu pre kauzy svätých prebehne overovací proces, ktorého výsledkom by mal byť dokument nazývaný “positio”, ktoré by malo preukázať, že sr. Antonietta žila kresťanské cnosti hrdinským spôsobom a má veľkú povesť svätosti a zázrakov. Positio sa predloží na posúdenie deviatim teológom a deviatim kardinálom a v prípade pozitívneho výsledku ju pápež vyhlási za ctihodnú. „…Teraz musíme pokračovať v modlitbe, prosiť Pána o zázrak potrebný na blahorečenie a predovšetkým sa nechať inšpirovať týmto krásnym životom, ktorý priniesol veľké ovocie, aj keď bol „orezávaný“ ťažkosťami a obetami“ zdôrazňuje don Pierluigi Cameroni, SDB postulátor.

 

Životopis

Antonietta Böhm sa narodila 22. septembra 1907 v nemeckom Bottrope ako predposledná z desiatich detí v pracovitej a svornej rodine, ktorá žila vieru v jednoduchosti a dôvere. Nedeľná svätá omša, večerný ruženec, jednoduché vysvetlenia jej matky a otca boli živnou pôdou viery, ktorá bude neochvejná a osvieti mnohých. Ako 9-ročnej jej zomrel otec a ako 12-ročná stratila mamu.

Po presťahovaní sa do Essenu sa tam zoznámila s Dcérami Márie Pomocnice, a ako sama povedala, priťahovala ju „prívetivosť sestier. Hrali sa na dvore s dievčatami, boli jednoduché, spontánne, radostné, priateľské….“.

V roku 1926 začala Antoinetta svoju cestu za rehoľným povolaním v Eschelbachu ako postulantka a potom v Nizza Monferrato ako novicka. Po 6 rokoch pôsobenia v Taliansku sa naplnil jej misionársky sen a v r. 1934 bola poslaná do Argentíny, do Bahía Blanca. Neskôr v roku 1941 do Junín de los Andes, do kolégia, kde žila Laura Vicuña, do Viedmy, do Carmen de Patagones, do Rosaria Santa Fè ako direktorka a neskôr provinciálka.

 

Vďaka jej úsiliu sa začal proces blahorečenia Laury Vicuňovej

V rokoch 1965 až 1969 bola provinciálkou v Peru a Bolívii, od r. 1969 viedla provinciu v Mexiku. Jej mottom bolo „Animovať, povzbudzovať, prekonávať prekážky, zachovávať spoločenstvo“.

Práve v mexickom meste Puebla sa sr. Antonietta stretla so sr. Ersíliou Crugnolovou (1883 – 1973), ktorá zvykla s malou soškou Márie Pomocnice požehnávať ľudí, ktorí ju o to žiadali. Na sklonku života sa rozhodla darovať ju sr. Antoniette. Keď sa táto bránila, povedala jej: „Nie ty sa o ňu postaráš, ona sa postará o vás. Musíš jej len dovoliť pracovať“.  A tak sr. Antonietta začala nové poslanie. Stala sa sprostredkovateľkou útechy a požehnania, ktoré Mária Pomocnica ponúka tým, ktorí sa k nej s dôverou obracajú. Po skončení úlohy provinciálky od roku 1979 až do svojej smrti (27. apríla 2008) pôsobila v Coacalco, Villa Spem. Okrem sociálneho diela sa venovala ľuďom, ktorí za ňou prichádzali so všemožnými  problémami. Tiež tým, čo sa na ňu obracali z celého sveta, odpovedala písomne či elektronicky.

 

Viac informácií o Antoniette Böhm môžete sledovať aj na jej facebookovom profile.

 

Preložila a upravila: Eva matejková FMA