Skutočnosti, ktoré pochopíme neskôr
Liturgické čítania na 3. pôstnu nedeľu v období cez rok B nájdete na tomto odkaze.
Ježišovo vyčistenie chrámu hlboko utkvelo v pamäti jeho učeníkov, lebo ho uvádzajú všetci evanjelisti. No iba Ján spomína túto udalosť hneď v úvode Ježišovej činnosti. Lebo rád poukazuje na skutočnosti, ktoré učeníci – a potom aj my – pochopíme až neskôr, keď sa hlbšie stretneme s tajomstvom Ježišovej osoby.
Zdanlivo oddelené scény druhej Jánovej kapitoly: svadba v Káne a vyčistenie chrámu celkom nečakane spolu súvisia. Akoby náhodou sa pri oboch, sendvičovým spôsobom na začiatku i na konci, spomínajú tri dni. V tej prvej, žena židovka pri židovskej oslave v židovskom mestečku svojou vierou primäla Ježiša k jeho prvému znameniu. Naopak, židia v Jeruzaleme počas najväčšieho židovského sviatku, pri Ježišovom upratovaní v Otcovom dome, od neho žiadajú znamenie, akým právom si takto počína.
V prvom príbehu viera prináša lepšie víno, v druhom vieru nahradili obchody. Totiž z diaľky prichádzajúci pútnici na slávenie Paschy si zvieratá na obetu nemohli nosiť z domu. A kupovať ich mohli len za peniaze, na ktorých neboli vyobrazené božstvá. Ale prečo práve sa tieto obchody diali v tesnej blízkosti vtedy najsvätejšieho miesta na svete!? Podľa kontextu Ježiš povrázkovým bičom vyhnal iba zvieratá a zachránil ich tak pred obetou. Urazení židia i jeho učeníci ostali pri ňom stáť takmer bez slov.
Židia
U Jána sú takto nazvaní Ježišovi odporcovia – ako predstavitelia moci, si uplatňovali iluzórne vlastnícke práva na celé chrámové teritórium. Urobili z Otcovho domu centrálnu banku Palestíny. Veď aj dnešné banky sú „chrámami“, ktorým je obetovaný najmä svet chudobných. A zatiaľ čo sa za Ježišových čias stával chrám trhoviskom, donedávna boli a možno aj ostanú našimi chrámami trhoviská obchodných centier.
No je tu ešte jeden náznak symboliky. Tak, ako sa v Káne premenila voda na víno radosti a lásky, tak sa má očistiť aj zbožnosť, viera v Božiu prítomnosť. Už nie v Jeruzalemskom chráme, ktorého zničenie bolo predo dvermi, ale vo svätyni Ježišovho tela, ktoré ostane navždy epicentrom každého rukou postaveného chrámu. A krstom i v chráme Tvojho tela.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sestra Dáša
