Veľkonočné trojdnie je silný výkrik o Božej nezištnej láske

Silným výkrikom o tom, že Boh je nezištná láska pre všetkých stratených. To je veľkonočné trojdnie. Počnúc Adamom neverili sme v Otcovu lásku, rezignovali sme na skutočnosť, že sme jeho synmi a dcérami. Toto odmietnutie lásky je naša skutočná „stratenosť“. Ale je to práve tento stratený svet, ktorý Boh tak miloval, že zaň dal svojho jednorodeného Syna.

 

Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)

Vo večeradle nás Ježiš miluje do krajnosti tým, že sa daruje ako chlieb tomu, kto ho zrádza. A to nebol len Judáš. Som to aj ja…Týmto darovaním Ježiš ukazuje, ako sme všetci milovaní, aby sme sa aj my mohli navzájom milovať. V tom, že sa odovzdáva tomu, kto ho zrádza zjavuje, že má v sebe Otcovu lásku. V ňom znova na zemi žiari tá láska, počiatok všetkého, ktorú nám „klamár a vrah“ od počiatku ukrýval.

 

Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)

Na Veľký piatok v kontemplácii Pánovho kríža pokračuje vyliatie božej lásky v plnosti. Keď nám ukázal veľkosť svojej lásky až do krajnosti, odovzdáva nám Ducha, ktorý je zobrazený prúdom, ktorý vyteká z otvoreného boku a ktorý z nás robí bratov a sestry. Jeho Duch nám dáva nové srdce. Odníma nám srdce kamenné a dáva nám srdce z mäsa schopné milovať. Otvorenie jeho boku a vyliatie vody a krvi je scéna narodenia: rodí sa nové ľudstvo Otcových milovcaných detí, ktoré už môžu milovať, lebo On prvý miloval nás. Z jeho krvi, z jeho života nám darovaného sa rodí naša odpoveď lásky.

 

A Ježiš sa podelil s nami aj o svoju Matku. Tak Mária nie je už len Matkou Mesiáša, ale aj jeho ľudu. O tomto dare Kristovej lásky, ktorým je Matka Mária, iste by vedel svedčiť každý, každá z nás…

 

Svätá sobota (Biela sobota)

Keď Pán dokonal na kríži dielo lásky a spásy, uložili ho do hrobu. Odpočívajúci v lone zeme ju prekvasí svojím životom a vytvára začiatok nového sveta. Je ešte skrytý ako semeno v zemi. Tou zemou je teraz každý z nás, kto prijíma a je jeho telo vydané za nás.

 

Čas, ktorý nám je daný k životu, je teraz prípravou Paschy, tej našej i celého stvorenia. Celé tvorstvo stená v pôrodných bolestiach, v očakávaní zjavenia božích synov a dcér, v očakávaní veľkonočného jasania. S Máriou Magdalénou budeme počuť z jeho úst svoje meno a objímeme ho, s učeníkmi sa zaradujeme, keď uvidíme jeho oslávené rany a prijmeme Ducha, ktorý nás vzkriesi k životu bez konca.

 

sr.Iveta Sojková FMA