Potrebujeme znaky Ježišovho vzkriesenia 

Liturgické čítania na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Keďže pravoverní židia majú dodnes zvyk pochovávať svojich blízkych už v deň úmrtia, zvykli potom tri dni bdieť pri hrobe. Pre istotu, či nebožtík skutočne zomrel? Ironicky túto „službu“ pri Ježišovi – z dôvodu sviatočného odpočinku Paschy – robili strážnici najatí od veľkňazov.

 

Obe, v dnešnom veľkonočnom evanjeliu spomínané Márie, boli aj pod krížom. Ešte v piatok odprevadili Ježišovo telo až k hrobu a po skončení pre židov najsviatočnejšej soboty v roku sa chcú k nemu opäť vrátiť. Tieto ženy tak zaručujú pravosť nielen Ježišovho hrobu, ale aj svedectva o všetkých udalostiach pri zmŕtvychvstaní.

 

Už sme si tak zvykli na scenár prázdneho hrobu, že pri ňom ani nerozmýšľame. Nestihneme si všimnúť, že keď ženy prichádzajú k hrobu, tak je ešte zatvorený. A že až po ich príchode a v ich prítomnosti nastáva hukot zemetrasenia, ktorým je kameň z hrobu odvalený. Vyľakali sa zrejme nielen ony, ale ešte väčšmi strážnici, pre ktorých triašku použil evanjelista ten istý koreň slova ako pre zemetrasenie. Do tejto scény vstupuje prekrásny Boží posol, ktorý povzbudzuje ženy: „Vy sa nebojte a nazrite do hrobu. Presvedčte sa, že je prázdny!“ Naopak strážnici, po vonkajších i vnútorných otrasoch, stuhli ako mŕtvi. Evanjelista sa zrejme hrá s iróniou, že mŕtvy Ježiš je v skutočnosti živý a živí strážnici zmeraveli ako mŕtvoly.

 

Potrebujeme znaky Ježišovho vzkriesenia

Vonkajšie znaky Ježišovho vzkriesenia, vrátane triašky strážcov, potrebujeme iba my, slabí, krehkí ľudia. Všetky tieto apokalyptické znamenia aj tak prišli až s krížikom po funuse: hrob už bol prázdny.  Veď Ježiš nepotreboval ani zemetrasenie, ani pomoc anjela, aby ho opustil. On ho zanechal s neopakovateľnou magnificenciou sám, ešte pred nimi. A keď už anjel bol plný vznešenosti, aký musel byť samotný Ježiš, ktorý sa potom zjavil ženám?! Nemal vlastne anjel za úlohu pripraviť ženy, aby následný kontakt s nadprirodzenom Vzkrieseného nejako zvládli?

 

Aj my sa môžeme opätovne rozhodnúť: Komu uveríme – dnes tak nanovo, do špiku kosti – strážiacim vojakom, alebo učeníčkam Ježiša? Veď obe cesty sú až doteraz stále o viere…Všetkým Vám zo srdca prajem neopakovateľne svätú Veľkú noc.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša