Toto evanjelium je škola životodarnej a plnohodnotnej viery. Doslova je nabité emóciami

Liturgické čítania na 5. nedeľu v pôstnom období rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Evanjelium piatej pôstnej nedele je pre nás školou viery. Viery životodarnej a plnohodnotnej. A len tak pre zaujímavosť: doslova je nabité emóciami. Emóciami Marty, Márie, židov i Ježiša, ba aj apoštolov, ktorých obrazom sú tie Tomášove. Snáď preto, že autentická viera bez nich nefunguje?

 

Interpretovať city iných je vždy ošemetnou záležitosťou a pri troche čestnosti aj opovážlivosť. Že obe Lazárove sestry žialia, je pre nás viac než samozrejmé. Možno i to, že učeníci sa pred Paschou boja o seba i o Ježiša. Čo asi prežívali, keď videli, že sa rozhodol vykročiť do Jeruzalema priam ako do tlamy levovej ?! A že vzkriesením Lazára leje voči sebe olej do ohňa? Zmätok protichodných pocitov… Židia, ktorí sprevádzali obe sestry v ich smútku majú tiež rozporuplné pocity. Onedlho jedni budú žasnúť a uveria a druhí na Ježiša nažalujú jeruzalemskej vrchnosti. Znak podprahovej agresie?

 

Ježišove prejavené emócie

Ježiš sa podľa Jánovho svedectva najprv raduje, potom rozruší a zachveje a napokon zaslzí. Už sme si navykli vysvetľovať jeho slzy ako živú spoluúčasť na Martinej i Máriinej bolesti zo straty brata a vôbec z existencie smrti ako takej. No tak jednoduché to asi s jeho cítením nebude. Veď on vedel, že Lazár vstane a tešil sa, že bude môcť s Otcovým súhlasom posilniť týmto zázrakom vieru mnohých. Prečo potom plače? Podľa niektorých znalcov Jánovho evanjelia Ježišovi prišlo ľúto, že i jemu oddané sestry veria iba napoly. Aj Mária, ktorá mu padá k nohám akoby začala veriť v jeho božskú moc sa napokon predsa len pridá k náreku židov. Presné preklady poukazujú na možný vnútorný hnev a slzy bolesti Ježiša z nedostatku viery. Predzvesť Getsemany? A predsa neohrozene pokračuje vo svojom poslaní.

 

Zaiste mal Ježiš súcit i s bolesťou sestier, no nepochybne mu bolo ľúto, že mu celkom neuverili. A už sme doma! Lebo v pozícii sestier z nedeľného evanjelia môžeme byť aj my. Trpíme, cítime žiaľ za bolesť bratov na celom svete a na druhej strane dosť neveríme Ježišovi, že to všetko má tajomný zmysel a zavŕši sa vzkriesením.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša