O víťazstvo dobra, by malo ísť aj nám, každému osobne

Liturgické čítania na 1. nedeľu v pôstnom období rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Po krste v Jordáne, keď zostúpil na Ježiša Boží duch a z neba zaznel Otcov hlas, ten istý Duch ho vyviedol do ticha púšte. V samote a možno aj úzkosti, štyridsať dní a nocí, zotrvával Ježiš ako človek zoči-voči tajomstvu svojho Božieho Synovstva a poslaniu na zemi, ktoré mu práve pri krste jeho Otec ohlásil. Oslabený, na hranici života a smrti zo smädu a vyhladovania, v hĺbke svojho vnútra sa aj on, ako ozajstný človek, konfrontoval s bežnými, priveľmi ľudskými motiváciami, do ktorých tak rád vstupuje ten Zlý. Veď to dobre pozná každý z nás.

 

Ježiš sa jednoznačne rozhoduje

Pri všetkých troch pokušeniach, ktorých podstatu sme zažili aj na vlastnej koži, sa Ježiš jednoznačne rozhoduje ísť cestou, ktorou ho Otec povolal ísť. Rovnako verne sa rozhoduje aj pre upevnenie svojej Otcom určenej identity. A to nielen súkromne, sám pred sebou, keď napriek krajnému vyčerpaniu excelentne zvláda aj svoje „normálne“ ľudské potreby, ale aj pred nami, celým svetom až po dnešné časy. Aby, keď raz naozaj rozmnoží chleby pre hladných, nik ho nemohol obviniť, že to robil z populizmu. Ani keď bude opätovne robiť zázraky, nikto ho nebude môcť podozrievať, že tým chce zdôrazniť svoju moc nad inými. Ba ani vtedy, keď bude vidieť do vnútra ľudí, vecí a udalostí, nebude možné ho obviniť, že by tým chcel kontrolovať dianie vo svete a potvrdzovať seba samého. Aj pri najsilnejšom pokúšaní diablom jeho charakter, úmysly a motivácie ostali číre ako krištáľ: stále orientované na Otca a na naše dobro.

 

Práve v pôste tela, srdca, ducha zvykne vrcholiť a preto sa dá aj lepšie odhaliť ten pravý, tajomný zápas medzi dobrom a zlom. O víťazstvo toho prvého, čiže dobra, by malo ísť aj nám, každému osobne.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša