Aby slávnostný príchod Ježiša Krista triumfálne ukončil všetky hrôzy

Liturgické čítania na 1. adventnú nedeľu rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Touto nedeľou vstupujeme do nového cirkevného roku, v ktorom začneme sledovať Matúšovo evanjelium. Slovo advent znamená príchod a v každú adventnú nedeľu budeme uvažovať o niektorom z veľkých príchodov. V túto prvú o  druhom príchode Ježiša Krista.

 

 

O svojom definitívnom návrate rozprával Ježiš učeníkom na Olivovej hore, odkiaľ je krásny pohľad na celé mesto Jeruzalem, najmä na chrám a na údolie Cedron, iným menom Jozafát, čo v preklade znamená „Boh bude súdiť“.

 

 

Učeníkov zaujali chrámové stavby a Ježiš im hovorí, že z toho všetkého nezostane kameň na kameni. Boli zvedaví, kedy to nastane. Ježiš im neodpovie o čase, ale o znameniach, ktoré budú jeho druhý príchod sprevádzať. Ten čas je podľa neho blízko. Môže preto nastať aj zajtra, lebo u Pána je tisíc rokov ako jeden deň (Ž 90). Ľudská časová chronológia je pri Božích veciach nepoužiteľná. Neostáva nám iné, ako sa pozrieť na Ježišove slová z pohľadu znamení. Aj tu však narážame na ťažkosti. Veď kataklizmy ako v časoch Noeho, postihli našu Zem veľa ráz. Prívalové dažde, zemetrasenia či vojny nás prekvapujú aj v dnešných dňoch.

 

Nikto nemyslel na koniec

Za čias Noema nikto okrem neho samého nemyslel na možný koniec. A hoci ľudia žili tam, kde aj on, nezachránili sa. Bolo treba vstúpiť do korábu. Noe si ten koráb pripravoval počas života, zatiaľ čo ostatní sa zabával a ak aj pracovali, tak iba pre tento život. Podobne to bude aj pri druhom príchode Krista: tom osobnom či všeobecnom. Nebude stačiť ak sme pracovali, aby sme si zabezpečili tento život. Zachránení budú tí, ktorí si v obyčajnej, často ťaživej každodennosti (dnes by sme povedali, že pri štúdiu, vo firme alebo pri počítači), dokážu vybudovať koráb viery či nádeje alebo lásky.

 

 

Nájsť si čas na budovanie toho, čo pretrvá, čo mi pomôže prežiť s opravdivo pokojným srdcom rôzne ťažkosti osobného života. Čo ma bezpečne prevedie cez všetky životné búrky, nezabúdajúc byť na tom poli či mlyne kam ma Pán postavil, to znamená byť pripravený. Aby slávnostný príchod Ježiša Krista triumfálne ukončil všetky hrôzy, ktoré sme zažili.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša