Príbeh o Zachejovi je príbehom o Božej spáse

Liturgické čítania na 31. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Príbeh o Zachejovi je vložený tesne pred Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema, kedy on sám vystúpi na strom kríža. Má viaceré spoločné rysy s úvodnou časťou Lukášovho evanjelia: intenzívnu túžbu vidieť, náhlenie sa a spoločnú radosť z Božej návštevy, ktoré v dnešnom príbehu nachádzame dvojnásobne. Zacheja totiž Ježiš navštevuje dvakrát: raz keď bol ešte na strome a raz v jeho dome. Pričom návšteva v treťom evanjeliu smeruje k trvalému spoločenstvu s Ježišom. A Ježiš chce, doslova musí do vzťahu ako so Zachejom tak i s nami vstúpiť už dnes.

 

Už od začiatku tretieho evanjelia chcú mnohí vidieť Ježiša, chcú ho vidieť tak naozaj. Rovnako, najmä tými pravovernými opovrhovaný mýtnik Zachej. Evanjelista sa postaral ešte o jednu súvislosť: pred Jerichom Ježiš uzdravuje slepca, ktorý túži vidieť fyzicky a na druhom konci mesta uzdravuje duchovný zrak mýtnika, ktorý chce vidieť jeho samého. Tento ešte väčší zázrak vyprovokovala Zachejova túžba, čiže jeho emócie, ktoré, zdá sa, Ježišovi nikdy nie sú ľahostajné. A pre Zacheja boli rozhodujúce.

 

Ani my nevidíme vždy dobre a nosíme v sebe dvojakosť: chceme vidieť Ježiša a zároveň sa pred ním i pred sebou ukrývame. Ježiš však nachádza aj v skrýšach našich sŕdc zdravé city a s úsmevom, ktorý sa v tomto príbehu dá ťažko odmyslieť, volá i nás na svetlo bez toho, aby nás ponížil. Naviac, ponúka sa nám ako náš ozajstný domov. Už nás raz veľkolepo navštívil krstom alebo zasvätením a my sme mu, ako mýtnici tohto sveta, odovzdali všetko. Alebo aspoň rodičia za nás. A niekedy, podobne ako Zachej, rozdávame ešte viac ako máme, aby sme mohli s pokojom srdca odísť hodovať s ním naveky. Radujme sa zo svojej spásy v každé dnes!

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša