Život nie je méta, ktorú treba dosahovať, život je očarujúce tu a teraz

Liturgické čítania na 16. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze

 

Na pokraji púšte odpočíva v čase poludňajšej páľavy pod košatým dubom Abrahám. V najlepšom ho, v podobe troch „anjelov“, navštívi sám Najvyšší. V akejsi svätej predtuche chce Abrahám túto návštevu kráľovsky pohostiť. Beží k stádu, vyberie teľa, dá ho zabiť, pripraviť a dajú ho piecť. Nič z toho netrvá iba chvíľku. Ani napečenie podplamenníkov z troch mier múky, čo bolo asi z 39 litrov… A traja Boží poslovia sa na všetko dívajú a čakajú. Majú čas až kým mäso nezmäkne. Ako to? Veď čím je niekto dôležitejší, tým menej času má (snáď okrem pápeža Františka :)?! No keď Pán chce s človekom jesť, vie si počkať.

 

Ako to je s Martou?

Srdce nervóznej Marty z nedeľného evanjelia zaostáva za jej myšlienkami. Nestíha dobehnúť svoju predstavu, ktorá chce mať pre Ježiša a jeho partiu všetko perfektne a v predstihu  pripravené. A tak je rozbitá, lebo si naložila toho veľa. Našťastie Ježiš ju zastavuje, lebo aj on sa chce s oboma sestrami pri jedle stretnúť. Upriamuje Martu na podstatu – na svoju osobu – ktorá jediná dokáže denne vyviesť z bludiska predstáv, mienok či očakávaní. Iróniou je, že Marta by sa pravdepodobne bez Ježišovej pomoci z ich vzájomného stretnutia ani nestihla potešiť.

My, dnešné Marty, na rozdiel od noblesnejšieho Abraháma, ktorý meditoval pod stromom a potom stihol nachystať aj veľkú hostinu, čas nemáme. A tak nám unikajú detaily. Práve tie, ktoré sú často rozhodujúce a robia život krásnym.

 

No počúvajúcu Máriu netreba dávať do protikladu s Martou. Skôr ju v sebe vydolovať, veď obe sú sestry, čo patria k sebe. A tešiť sa, že Pán je ten, ktorý má čas; má ho plnú večnosť aj pre teba. Lebo život nie je méta, ktorú treba dosahovať. Život je očarujúce tu a teraz.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša