Spojenie muža a ženy do trvalého vzťahu je Boží zámer

Liturgické čítania na 27. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

V úvode dnešného evanjelia Ježiš obracia pozornosť farizejov na Starý zákon, čím potvrdzuje, že aj jemu záleží na Písmach a že aj on stavia na nich. Zákon reaguje na tvrdosť ľudského srdca, ktoré má neustále tendenciu vzpierať sa tomu Božiemu. Mojžiš v citovanom úryvku rieši, čo ďalej, ak k nejakému rozvodu príde. Podľa neho to treba urobiť dôstojne a napáchať čo najmenej škody.

 

Ježiš však ide ešte ďalej. Farizejom ukazuje, že dôležitejší od Mojžišovho zákona je základný stvoriteľský Boží zákon: inakosť muža a ženy a zároveň ich jednota. Lebo spojenie muža a ženy do trvalého vzťahu je Boží zámer a naopak rozdelenie je čisto ľudské stroskotanie. Navzdory Mojžišovým usmerneniam podotýka, že muž i žena majú rovnakú zodpovednosť a že nescudzoložíš platí pre obidvoch. Nehlása askézu, ale zastáva sa ľudských vzťahov.

 

Dnes máme sklon interpretovať rozvod po svojom. V tom zmysle, že človek má chuť sa slobodne rozvádzať a prísny Boh mu v tom vlastne bráni. Či aspoň cirkev. Ježiš to však s dôslednosťou popisuje inak: Boh je ten, kto dáva možnosti a človek je ten, kto im na svoj účet bráni. Čiže kazisvetom nie je Boh, ale človek sám. Väčšinou ten, kto sa chce rozviesť. A predsa sa Ježiš za rozvod nevyhráža Božími trestami. Naopak, naznačuje, že je ľahké o rozvedených moralizovať, no oveľa ťažšie je ujať sa tých, čo to nezvládli.  A o tom je evanjelium.

 

Evanjelista chce predložiť  spoločenstvu kresťanov poučenie, ktoré Ježiš neustále opakoval: práve ten, kto si nič nenahovára a je považovaný za neschopného alebo nehodného, pretože zdanlivo nič neznamená, môže lepšie než všetci takzvane „dobrí“ prijať Božie kráľovstvo. Lebo sa najviac podobá deťom.

 

sestra Dáša