S Bohom sa možno najviac zblížiť v modlitbe a cez Sväté písmo. Ktorú z ciest si vybrať?

Doteraz sme hovorili najmä o čítaní Svätého písma. Inštinktívne určite cítite, že samo čítanie nestačí. Že vo vzťahu k Písmu treba ísť i ďalej. Veď je za ním Boh a jeho tvár.

 

Niekto si povie: „Konečne chcem lepšie spoznať Tatry!“ A môže sa o to pokúsiť rôznymi spôsobmi. Dajme tomu si naplánuje ponad ne let športovým lietadlom alebo aspoň cestu rýchlikom okolo. Tiež si môže preštudovať tatranské mapy. Možno si obzrie Tatry v zime, na lyžiach, prípadne si „vygúgli“ tatranské zábavné podniky. Alebo sa vyberie na liečebný pobyt do Vyšných Hágov. Ciest, ako spoznať Tatry je veľa, no kvalita ich poznania bude rozličná.

 

Ak je spoznávanie Tatier najkrajšie naživo, pokojne a jednoducho kráčajúc po turistických chodníkoch, podobne je to aj s poznávaním Písma. Najpôsobivejšie a najtrvalejšie ho spoznávame v modlitbe. Takej jednoduchučkej ako je prosté kráčanie s otvorenými očami, ušami a srdcom.

 

Písmo a modlitba

 V modlitbe ide o vzťah a ten funguje aj bez slov. Podobne ako keď sa zoznámia dvaja mladí. Najprv si potrebujú veľa toho povedať, no neskôr chcú spolu zažiť pekné veci. Veď aj dávni manželia si rozumejú i mlčky. Tak je aj modlitba niečo jednoduché a platí to aj o tej nad Písmom. Priveľkí vedátori sa nad ním asi modliť ani nedokážu. Takže sčasti máme vyhraté. K modlitbe nad Písmom stačí kúsok dobrej vôle a štipka viery spolu s odrobinkou lásky.

 

Nie vždy si uvedomujeme, že v Písme je uvedených veľa príkladov modlitby a spôsobov ako sa modliť. A to nehovoríme o Knihe žalmov! Nimi nám sám Boh kladie do úst slová, ktorými sa mu môžeme dôstojne a zároveň úprimne prihovárať. No na modlitbu je vhodné každé slovo Písma. Už nie verbálnu, ale rozjímavú. Okrem toho samotné Písmo vznikalo v tajomnom procese modlitby, keď Boží ľud načúval Pánovmu konaniu. Preto je od neho priam neoddeliteľná.

 

A tak je Písmo najlepšou učebnicou modlitby, aká existuje. Lepšie, knihou opravdivých príbehov o nej. Okrem toho, že učí, kto je Boh a kto sme my vo vzťahu k nemu, naživo ukazuje, ako s ním viesť dialóg. Bez Písma by sme sa museli uspokojiť iba s modlitebným monológom.

 

Načúvanie Písmu aj v modlitbe

Keď si trochu zamilujeme Sväté písmo, pocítime, že čítať ho nestačí, že mu treba načúvať – počúvať cez neho Boha – a to už je veľmi vzácna modlitba. Dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa bez Písma dá natrvalo budovať len ťažko. Áno, Boh je prítomný v Eucharistii, aj v mojom srdci, ale i vo Svätom písme – v Božom slove, Slove ktoré sa stalo telom v Ježišovi Kristovi. Sami si nemôžeme vymyslieť cesty, po ktorých by sme sa dostali bližšie k Bohu. Správnu cestu nám vyjavuje Písmo, ktoré ukazuje na Ježiša (Jn 16, 4). Preto ho vôbec nestačí poznať zdvorilostne. Treba mať s ním osobný vzťah.

 

Vlastne Písmo je základným nástrojom pre hlbšiu modlitbu srdca, ktorú v tomto uponáhľanom svete tak veľmi potrebujeme – aby sme nestratili seba ani Boha. Je zlatou niťou modlitbového života pre všetkých. Keďže sme komplikované stvorenia, rozložme si tému modlitby nad Písmom na drobné. Až sa naše čítanie Písma bude, krôčik po krôčiku, z neuvedomelej modlitby meniť na stále vedomejšiu. To je ten zlomový bod: prejsť od jednoduchého čítania Písma k modlitbe nad ním.

 

Ako sa modliť s Písmom

 Možno ste už obdivovali kvety v susedovej záhrade. Pekný pohľad, ktorý poteší. No ak vlastným úsilím dopestujete nejakú tú kvetinku, jej farba, vôňa či tvar ostávajú vo vašom vnútri. Niečo z nej bude kvitnúť i vo vás. Tak nejako je to i s uvažovaním a modlitbou nad Písmom. Lebo ak sa budeme celý život opierať len o to, čo ku ktorému textu Písma povedal alebo napísal niekto iný – nech by to bolo akokoľvek zaujímavé – všetky naše perfektné poznatky skôr či neskôr vyblednú. Ale ak pri modlitbe s Písmom na niečo prídeme sami alebo lepšie, ak pocítime jemné vanutie Svätého Ducha, nik nám jeho dar nebude môcť vziať. Ostane v našej pamäti zapísaný hlboko, navždy.

 

Ak sa chceme nad Písmom modliť, vytvorme si kúsok súkromia a ticha. Prečítajme si z neho pozorne konkrétny úryvok, lebo veď modliť sa s celou knihou naraz by sme asi nedokázali. A potom sa zastavme, snažme sa vstúpiť do deja evanjeliového príbehu ako jedna z vystupujúcich postáv a sústreďme svoj pohľad na Ježiša: čo hovorí, ako koná. Potom sa v rozhovore s ním pýtajme, čo chce povedať mne, k čomu ma vyzýva, inšpiruje. Ak sa mi dostane trochu svetla pri počúvaní, odpovedám Pánovi. Ďakujem za svetlo, prosím o pomoc. Odpovedám mu nielen slovami, ale i rozhodnutiami a v neposlednom rade hoc aj drobnými skutkami. Cítime, že takáto modlitba má grády, je to o inom, ako odrapkať ošúchané formulky.

 

Staronová metóda

Ako zoznamovanie sa mladých ľudí má svoje radostné, ale i namáhavé fázy, tak je to i pri zbližovaní sa s Božím slovom. Aj túto cestu pretkávajú chvíle útechy, ale i hmly či neistých krokov. Našťastie, nemusíme pri tomto hľadaní hlbšieho vzťahu s Písmom vychádzať od nuly. Máme k dispozícii stáročia dlhé skúsenosti mnohých ľudí, ktorí sa dostali do hlbšieho kontaktu s ním a od ktorých môžeme ľahšie odpozorovať o čo pri ňom ide, ako svoj vzťah k Bohu cez Písmo rozvíjať a prehlbovať. Učiť sa od našich predkov i súčasníkov, ako sa z neho s úžitkom modliť.

 

Najstarší a zároveň najmodernejší návod ako sa modliť z Písma je lectio divina – v doslovnom preklade božské čítanie, čiže modlitbové čítanie Písma. Táto metóda sa nachádza priamo v jeho DNA. Je súčasťou procesu jeho vzniku a tým aj kľúčom k jeho pochopeniu a bytostnému prijatiu.

 

Lectio divina- statio a lectio

 Na otváranie nášho vzťahu s Písmom možno použiť až sedem kľúčov či sedem krokov lectio divina. Je to trochu veľa, preto si ich priblížime na tom, čo je blízke ozaj všetkým: na jedení. Lebo modlitbu sýtenia sa Božím slovom – až po poslednú bunku našej bytosti – odporúčali najčastejšie už cirkevní otcovia.

 

Nato, aby som sa najedol, potrebujem sa dostať do kontaktu so sebou. Uvedomiť si, že som hladný, alebo aspoň zaregistrovať, že je čas obeda. Čiže zastaviť sa. A otvoriť chladničku alebo sa nechať obslúžiť v nejakom stravovacom podniku. Mysľou mi prebehne, že potrebujem načerpať novú silu, posilniť svoje zdravie či imunitu. V neposlednom rade sa z jedla i potešiť. A takémuto prípravnému kroku sa na ceste lectio divina v skratke hovorí statio. Čiže zastavenie sa a uvedomenie si, že v Písme chcem počúvať Boha a sýtiť sa ním.

 

Keď som pripravený obedovať, začnem „študovať“ obsah chladničky, čo je v nej nachystané, prípadne, čo by som si mohol pripraviť aj sám. Aké vitamíny, živiny potrebujem. Rovnako i v supermarkete si môžem nájsť vhodné potraviny, preskúmam ich zloženie, trvanlivosť či pôvod. V reštaurácii si zas naštudujem menu a vyberiem si vhodný pokrm. Alebo na jedálnom lístku objavím niečo, čo ešte nepoznám či v chladničke to, na čo som zabudol. A sme pri druhom kroku, v ktorom si chystám materiál na modlitbu s Písmom: lectio – pozorné čítanie jeho úryvku v kontexte, tiež s poznámkami a možno aj vhodným komentárom.

 

Lectio divina- meditatio, oratio, contemplatio a custoditio

Keď objavím to, čo je pre mňa vhodné, čo ma zaujalo, či to, čo mi odporúča lekár, začnem jesť. Jedlo si dochutím, vhodne nakrájam, kladiem do úst a dôkladne prežúvam, najmä ťažšie stráviteľné kúsky. Iné si nechám v ústach lahodne rozpustiť. Okusujem špecifickú chuť každého sústa. Nenáhlivému prežúvaniu jedla môžeme pripodobniť tretí krok sýtenia sa Písmom, čiže rozjímanie nad ním: meditatio, pri ktorom sa snažím mysľou trochu prekopať zvolený úryvok.

 

K obedu si ako vždy vezmem aj vhodný nápoj. Výber zaiste súvisí s menu, ktoré mám pred sebou na stole. Napijem sa vtedy, keď som jedlo dobre prežul a prehltol. Samozrejme, nápoj už hrýzť netreba. Rozohriatie srdca Pánovým slovom by mohlo byť štvrtým krokom našej spontánnej odpovede Pánovi: oratio – modlitba, čiže dialóg s ním.

 

Napokon nasleduje príjemný pocit nasýtenia s kúskom pauzy na trávenie. To už je piata etapa – trávenie Božieho pokrmu: contemplatio. Potom treba čochvíľa pokračovať v práci a vyberiem sa späť k pracovnému stolu. Vezmem si so sebou aj dobrý pocit z obeda, spomienku na príjemné osvieženie. Niečo podobné, ale v duchovnom zmysle je custoditio, ktorým si chcem uchovať ovocie sýtenia sa Pánovým slovom.

 

Lectio divina- collatio a actio

V rámci poobedňajšieho rituálu si možno dáme s kolegami kávičku a popri iných užitočných i veselých veciach nezabudneme zhodnotiť aj kvalitu obeda, možno i doobedňajšej práce. Niektorí pridajú do spoločného aj nejaký ten koláčik či ovocie zo svojej záhrady. V itinerári lectio divina by to mohlo predstavovať podelenie sa o prijaté Pánove dary prostredníctvom jeho slova, čiže collatio.

 

Práca ma počkala, no posilnený a oddýchnutý pokračujem sviežejšie. Idem do života! Do všetkého, čo treba, k tým, ku ktorým treba… Obnovený a zregenerovaný kvalitnou stravou. A to by mohol byť v prenesenom zmysle posledný krok cesty s Písmom – actio, čiže autentický život podľa Pánovho slova.

 

Tvoj štýl

Tých sedem krokov, i s podelením, sa vám možno zdá ako hora. Pri modlitbe nad Svätým písmom však ide len o to, aby sme si trošku z neho prečítali, trošku sa zamysleli, trošku sa modlili a trošku oddychovali v Božej prítomnosti. Z pochopeného sa o niečo s niekým možno podelili a niečo v našom živote podľa toho vylepšili.

 

Z hľadiska rôznych prístupov si Písmo môžeme predstaviť ako veľký dom s mnohými dverami. Niekto potrebuje dvere široké, iný vysoké a ďalší nenápadné. A tak aj „vstúpiť“ do Svätého Písma možno rôzne. To, čo sme uviedli je len pre zorientovanie sa v biblickej modlitbe. Podstatné bude stíchnuť a čítať a na základe prečítaného reagovať na Božie oslovenie. Cítime, že je to kvalitatívny skok v modlitbovom živote. Odmenou nám bude, že v akej miere sa my skloníme pred Božím slovom, tak sa Boh v ňom skloní k nám.

 

Dagmar Kráľová