Ako prežiť v tejto pandemickej situácií? Prečítajte si pohľady psychologičiek…

V tejto náročnej situácií, kedy nikto z nás nefunguje štandardne, sme zisťovali, ako prežiť. Ako využiť toto obdobie pandémie, kedy život nie je taký, na aký sme boli zvyknutí? Odpovedajú odborníčky z oblasti psychológie.

 

V čom vnímaš náročnosť tejto pandemickej situácie vzhľadom na človeka? Čo mu môže pomôcť?

Keďže človek je bytosť prirodzene vyhľadávajúca spoločenstvá, súčasná situácia je pre mnohých ľudí nesmierne náročná. Nedostatkom sociálnych kontaktov momentálne trpia nielen deti, ale i dospeli, najmä ľudia majúci či už fyzické alebo psychické ochorenia. Absentuje možnosť ľudského dotyku mimo primárnej rodiny, ktorý je predsa taký potrebný a taktiež nevyhnutný pre rozvoj deti. V spoločnosti prevláda atmosféra strachu o svoj život, mnohí predtým celkom zdraví ľudia začali bojovať s každodennými úzkosťami, či depresiami.

Deti prišli o príležitosti začleňovania sa do komunít a kolektívov. Batoľatá sú ochudobnene o možnosť čítania mimických prejavov dospelých kvôli rúškam a respirátorom. Dôchodcom je na jednej strane venovaná zvýšená pozornosť, na strane druhej ich často pasujú do role nesvojprávnych ci nepotrebných. Rodičom vo veľa prípadoch pribudla navyše povinnosť vzdelávať svoje školopovinné deti, keďže distančná výuka nie všade funguje efektívne. Najmä v týchto oblastiach vnímam náročnosť súčasnej situácie.

Pomoc vidím v hľadaní radosti v každom jednom dni. Ak cítime, že nás situácia príliš unáša smerom „dole“, cielene vyhľadávajme a nachádzajme činnosti či momenty, ktoré nás denne dokážu potešiť a vymaniť zo stereotypu. Či už sú to tulipány vo váze alebo prechádzka so psom na nejaké výnimočne miesto. Veriacim odporúčam zveriť sa do rúk Najvyššieho, uňho je predsa všetko možne Prosme o pokoj a radosť do každého dňa. Majme nádej, že to raz prehrmí, ale skúsme tancovať aj v daždi. Mgr. Lucia Baková, psychologička, Referát poradensko- psychologických služieb Humenné

 

Je v tejto pandemickej situácií väčšie riziko závislostí? Ako tomu predchádzať?

Moja 8 ročná prax ma naučila, že závislosť si nevyberá a človek sa môže správať závislo bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie či životné obdobie. No zároveň momentálne v ambulancii a aj v našom centre vnímam, že mnoho ľudí nezvláda dnešnú situáciu a prosia o pomoc oni, alebo ich príbuzní. Pandemická situácia vytvorila priestor pre niekoľko spúšťačov, ktoré tu boli aj predtým, ale teraz vo zvýšenej intenzite môžu byť živnou pôdou pre závislosť. Sú to: rozhádzaný režim dňa, strata sociálnych kontaktov, nuda, stres zo zabezpečenia živobytia, strach zo smrti, smútok zo straty blízkeho, nestabilita a neistota na politickej scéne, obava z budúcnosti. Ľudia hľadajú uvoľnenie, únik a to už sme len krôčik od večerného otvorenia si vína „len tak do nálady“ a povestného „však jeden neuškodí.“

Predísť tomu môžeme predovšetkým tým, že sa v tomto čase zastavíme a povieme si pravdivo samy pred sebou: „Ako sa mám? Ako sa cítim? Čo je to, čo mi chýba, čo by som potreboval (a)?“ A po úprimnej odpovedi urobiť najmenší možný krok k tomu. Myslím, že existuje niekoľko článkov ako si zachovať zdravú myseľ v tomto čase: udržiavať si režim dňa, zostať v sociálnom kontakte s druhými, venovať sa svojim záľubám, ísť do prírody, využiť čas byť viac so svojou rodinou. Ja by som k tomu všetkému dodala ešte jedno: nebáť sa hovoriť úprimne o tom, čo prežívame, či už s najbližšou osobou  alebo s odborníkom, lebo rozhovor je miestom, kde sa môže vysádzať nová nádej. Mgr. Silvia Rohaľová, klinická psychologička, Centrum pre liečbu drogových závislostí, Košice

 

Máš nejaké overené tipy, ako prežiť v psychickom zdraví?

Myslím že dôležité je snaha o rovnováhu. Treba sa snažiť nájsť si čas pre svojho ducha- venovať čas modlitbe, prečítať si Božie slovo. Tiež je dôležité nájsť si čas pre našu telesnú schránku- zacvičiť si prípadne sa prejsť do prírody. Veľmi pomáha mať harmonogram dňa. Niečo si aj dopredu naplánovať, aby sme mali dôvod sa aj na niečo tešiť. Aj v rámci stereotypu dňa oživovať, potešovať sa, napríklad zahráme si doma obľúbenú hru (u nás sú to schovávačky) alebo niečo spolu upečieme, prečítame si knihu. Ako manželia dať si spolu kávičku a neriešiť aspoň na chvíľu deti, tých 15 minút zvládnu. Jednoducho hľadať krásu všedných dní a byť vďační, pretože nespokojnosť znamená, len nedostatok vďačnosti. Tak všetkým prajem, nech sme vnímaví, lebo Boh sa o svoje deti postará, nezanechá ani neopustí, nech by sa dialo čokoľvek. Mgr. Lucia Stašíková, školská psychologička

 

Foto: Marek Rohaľ- titulka, archív psychologičiek