Úskalia pri čítaní Svätého písma

Niekto číta Sväté písmo ako hudbu – snaží sa mať z neho estetický zážitok. Iný ako víno a necháva sa ním nadchnúť, ale iba na chvíľu. Zas iní čítajú Písmo podľa tém alebo sledujú v ňom vývoj Božieho zjavenia. Každý však skôr či neskôr zistí, že čítanie Písma nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Bývam teraz neďaleko od dostihovej dráhy – zaiste si viete predstaviť, aké rôzne prekážky musia koníky zdolávať. Môže to byť obrazom aj tých našich prekážok. Na čo sa máme pri čítaní Písma pripraviť a čím sa vyzbrojiť?

 

Nechce sa mi

To by sme s čítaním Svätého písma boli ako s plávaním pri brehu či na plytčine. No túto prekážku už máme zrejme za sebou. Dávno sme sa naučili, že kto chce, hľadá spôsoby, a kto nie dôvody. Alebo to, že začať treba s tým, do čoho sa nám nechce alebo čoho sa trochu bojíme. Prekážku lenivosti by mal kresťan zvládnuť asi najľahšie. Aj Cirkev nás motivuje dokonca úplnými odpustkami už za pol hodinové čítanie Písma.

 

Dajme tomu, že zopár rokov po maturite sa vám dostane do rúk básnická zbierka od súčasného autora. Asi vám potrvá, kým si na ňu naladíte vnútro a začne vám chutiť. Podobne je dobré dať aj Biblii  čas, aby nás vtiahla do seba. Lebo zvyčajne zabúdame, že nie je obyčajnou knihou, ktorá sa svojmu čitateľovi a jeho chúťkam – zväčša z komerčných dôvodov – prispôsobuje. Táto Kniha chce sprostredkovať Ježišovu a Božiu tvár a tá sa nám túži odhaľovať postupne, nie jedným kliknutím. Podobne ako keď sa dvaja zaľúbení odhaľujú jeden druhému slobodne a v pravý čas.

 

Nedostatok času

Nechuť čítať Písmo si môžeme najčastejšie zamieňať s pocitom, že na jeho čítanie nemáme čas. To už je ako útes pred šírym morom, ktorý nepustí ďalej. No ruku na srdce a jesť stíhame? Výborne! Práve čítanie Písma je to najzdravšie „eko-bio“ sýtenie nielen duše, ale celého človeka.

 

Mnohí z nás poznajú z rád na správne využívanie času príklad s nádobou, do ktorej treba dať materiál rôznej veľkosti – od skál, až po piesok, vodu či farbu. Odporúča sa začať najväčšími kusmi, lebo v opačnom poradí sa nám do nej nemusí všetko zmestiť. Čiže do dvadsiatich štyroch hodín, či siedmych dní v týždni najprv umiestniť najdôležitejšie veci, na ktorých nám mimoriadne záleží. Veď drobnosti sa ľahko popchajú aj do štrbiniek. Tak aj manažment času by sme mali hravo zvládať nielen v bežnej, ale i duchovnej oblasti čiže aj pri čítaní Svätého písma.

 

Nerozumiem

Prekážky v živote sú vždy na posilnenie, nie znechutenie. Preto keď čítame Bibliu, je dobré mať na pamäti, že sa v nej stretáme s pre nás veľmi vzdialenou kultúrou, s odlišným spôsobom myslenia i života. Dodnes robí aj biblistom ťažkosti rekonštruovať presne históriu a dobu, v ktorej boli knihy Biblie napísané. Jej postupným čítaním sa však naučíme ľahšie rozlišovať kontext biblických príbehov v nej, ich literárny štýl, spôsoby vyjadrovania. To nám nenaskáče do hlavy samé. Pri troche úprimnosti sa dá povedať, že Písmu nerozumieme, lebo ho nečítame. Alebo povedané pozitívne: čím viac budeme Písmo čítať, tým ľahšie mu budeme rozumieť.

 

Možno niekoho napadne, či bude správne chápať Písmo, keď si ho napríklad po nedeľnej svätej omši otvorí. Odvahu! Pri jeho čítaní stačí snaha porozumieť mu natoľko, nakoľko nám to umožní Boh. Čítať ho s túžbou rozumieť , ako mu rozumie jedna, svätá, všeobecná a apoštolská Cirkev. Lebo vďaka postoju viery, s ktorým ho čítam, stojí pri mne celá Cirkev a tajomným spôsobom ku mne preniká učiteľský hlas pápežov, koncilov i svätých. Už svätý Gregor Veľký hovorieval, že Písmo nikdy nie je natoľko nezrozumiteľné, aby odradilo pokorných.

 

Pohoršujúce násilie

Nájdu sa i takí, čo nečítajú Bibliu, lebo je v nej vraj veľa násilia a boja sa, že by ich to mohlo pohoršiť. Vtedy je dobré mať na pamäti, že Biblia je veľmi úprimná kniha, ktorá sa s nami na nič nehrá. Áno, je v nej veľa násilia, lebo Biblia nie je len knihou o Bohu, ale i o ľuďoch. A, aj keď pod vedením Božieho Ducha, pracovali na nej ľudskí autori v tej dobe, v ktorej žili. Preto najmä pri čítaní týchto statí je dobré vedieť, že sa ťažko rozlišuje, ktoré udalosti alebo čísla v nej sú obrazné a ktoré faktické, ktoré vznikli ako dramatické varovanie pred bezbožnosťou a ktoré nesú stopy po skutočnom krviprelievaní.

 

Nie, Biblia nemohla byť písaná umelým, sladkastým spôsobom. Aj prítomnosť násilia v nej je dôkazom, že ju písali ľudia z mäsa a krvi, so všetkými svojimi chybami a nezrelosťou. Často sa aj oni dívali na Boha z pokriveného zorného uhla. No či aj v súčasnosti nemáme pokušenie napriek svojej domnelej vyspelosti obviňovať Boha alebo pripisovať mu rôzne prírodné javy ako trest?! A predsa, aký je s nami zhovievavý, keď si ho predstavujeme zúženým spôsobom ako prísneho, vzdialeného, či nebodaj malicherného. Okrem toho aj dnes páchame aspoň toľko zla, násilia, krutostí a to po tisícročiach rozvoja kultúry, vzdelania, výchovy. A oveľa sofistikovanejším spôsobom ako v dávnych časoch…

 

Jedno ostáva z Biblie jasné: Boh s človekom nestratil trpezlivosť a postupne ho vyvádzal a stále chce vyviesť zo začarovaného kruhu násilia. A napriek všetkým klamlivým dojmom z Písma, jednoznačne v ňom prevažuje zjavenie Božej dobroty. Toto je cesta každého veriaceho: od predstavy prísneho Boha k zažitiu jeho živého milosrdenstva.

 

Nudné state

Akokoľvek sa budeme pri čítaní Biblie snažiť, nevyhneme sa suchším partiám v nej. Vtedy treba v čítaní trpezlivo pokračovať, ako by sa nič nedialo. Pre pochopenie aspoň niečoho použiť sedliacky rozum a pravidlo, že hlbšiemu porozumeniu textu pomáha objasňovanie tmavých stránok svetlejšími. Konkrétne Starý zákon objasňovať Novým, najmä evanjeliom. A slová, ktoré pre nás zostali akoby zapečatené, nosiť v sebe, vo svojom vnútri bez snahy predčasne ich pochopiť.

 

Je zopár, naozaj len zopár takých kapitol v Písme, ktoré stačí dôstojne preletieť očami. Napríklad dnes tak moderné rodokmene. Pripomínajú naše litánie, ktorých invokácie, aj keď sa na seba podobajú, predsa ich zbožne a s rešpektom recitujeme. Pomáhajú nám ostávať v „téme“ a pri Biblii je téma odovzdávania života z pokolenia na pokolenie jednou z najdôležitejších. Zároveň je to vynikajúca príležitosť obnoviť si motiváciu, prečo Sväté písmo čítam. Až jedného dňa budeme na chápanie tmavých pasáží zrelší, najmä vďaka prežitým ťažkostiam. Lebo bez skúsenosti kríža by sme k nim neprenikli.

 

Nič mi to nedáva

Aj toto býva výhovorkou, ktorá nám bráni dostať sa v čítaní Písma na hĺbku. Rovnako aj pri tomto úskalí alebo prekážke platí, že čo nič nestojí, za nič nestojí. Alebo ako sa hovorieva: čo ťa „nezabije“, to ťa posilní. No ani pri tejto prekážke nemajme obavy. Stačí, keď o tom, čo čítaním Písma získame vie Boh, nemusíme si sami akoby zakaždým cvičením pozerať, či nám narástli svaly.

 

Úskalia však bývajú nielen vonkajšie, ale najmä vnútorné. Podobne ako pri plávajúcej kryhe. Zvonka nevyzerá až tak hrozivo, ale jej veľkosť pod hladinou ďaleko prevyšuje tú vonkajšiu. Podobným úskalím ako pod hladinou skrytým úskalím pri čítaní Svätého písma môže byť naše neobrezané srdce.

 

Keď sa to tak vezme, cítime po každé i pri modlitbe, že nám niečo dáva? Alebo lepšie, modlíme sa preto, aby nám niečo modlitba „dala“? Preto nestrácajme pri čítaní Písma nádej, veď podľa Ježiša nebeský Otec vždy vypočuje našu prosbu o pomoc Ducha Svätého. Celkom osobitne to platí vtedy, keď sa chystáme čítať Písmo. Tak ľudsky nás môže povzbudiť i spomienka, že voľakedy naši predkovia počúvali Písmo a modlili sa breviár v latinčine a posvätili sa. No až tak zlé to s naším čítaním Písma predsa len nebude…

 

Na vlastnej koži postupne zakúsme, že Písmo v nás účinkuje pozitívne aj bez toho, aby sme všetkému rozumeli. Upokojuje, uzdravuje – ako dobrá modlitba. A naozaj, koľkokrát doma, v rodine ani nevieme, ako sa pustiť do modlitby. Rýchla ranná modlitba a unavená večerná. Práve čítanie Písma je už prvým stupňom autentickej modlitby a môže nás do tej hlbšej vynikajúco vovádzať. Dáva jej totiž ten najsolídnejší základ – prešpikuje naše srdce Božími pravdami a Božími myšlienkami.

 

Je to drina

Predstavte si, že konečne po dlhom čase idete do Tatier a chcete sa pokochať v ich prenádhernej panoráme. Prvý deň prší, druhý tiež, tretí popŕcha. Štvrtý deň je hmla. V piaty niečo sem tam uvidíte a už treba ísť domov. Vari nás zvyknú naše veľhory takto prinútiť, aby sme sa do nich znova vrátili? A to sú len štíty, a predsa tak hanblivé, že hocikedy sa neodhalia! Úsmevne povedané, podobné „fóry“ s nami robí aj Biblia. Preto správnym prístupom k čítaniu Písma je tešiť sa drobnostiam, ktorým sme práve porozumeli. A budeme mať z čoho sa radovať po celý život…

 

Teda vo vzťahu k Písmu nás nemôže viesť len zvedavé čítanie. Ani čítanie z povinnosti. Ba ani len túžba poznať ho. Dôvod, pre ktorý ho máme čítať, je posilnenie našej viery a láska. Áno, viera je ako modrá obloha, a láska ako plné slnko v Tatrách. To sú kľúče, ktorými sa zmysel Písma postupne otvára bez ohľadu na naše vzdelanie či nadanie. Lebo sa nám z kroka na krok poodhalí samé, respektíve účinkovaním Ducha Svätého v nás.

 

Preto aj spolu

Skôr než zanecháme čítanie týchto riadkov, pomenujme si svoju ťažkosť, moje osobné úskalie pri čítaní Písma. Lebo tak ho budeme môcť ľahšie zvládnuť. A uvedomiť si, že čítanie Písma je dobrá príležitosť nezakladať si na svojej múdrosti ako aj hľadať pomoc u pripravenejších bratov či sestier. Čiže mať niekoho, kto by nám do vyrušujúcich statí Písma vedel vniesť trochu viac svetla. Alebo sa k ťažkým statiam vrátiť na stretnutiach s veriacim spoločenstvom mladých alebo i v staršom veku.

 

Ideálnou cestou je sprevádzané čítanie Biblie: niekto zo skúsenejších bratov alebo sestier nás uvedie do čítania konkrétnej knihy Písma a po jej prečítaní sa môžeme o nej podeliť v celej skupine a porozprávať sa o nejasnostiach. Asi vás nenapadlo, že Písmo je možno práve preto ťažšie pochopiteľné, aby sme si pri jeho porozumení vzájomne pomáhali, však?

 

Skúsenosť ukazuje, že mať radi Písmo sa najlepšie naučíme od ľudí, ktorí mu rozumejú a ho milujú. Zaiste, ideálne by bolo, keby sme mohli všetci čítať Písmo s veľkým vnútorným zanietením. Takýto dar nám Pán rád dá, ak prejavíme oň záujem. No dáva ho predovšetkým Cirkvi: tej konkrétnej, tomu malému spoločenstvu, v ktorom ho aspoň z času na čas čítame spoločne.

 

Sestra Dáša