Láska a nenávisť

Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ Mt 10, 37-42
 
Používať antitézy pri vykladaní Písem alebo zveličovať bolo v židovstve celkom normálne. Pre vyjasnenie argumentácií sa dávali do protikladu rôzne skutočnosti s ich opačným významom. Boli to akési rečnícke figúry, ktorými chcel vykladač Písem udržiavať svojich poslucháčov v pozornej duchaprítomnosti. Čiže zodpovedajú v prvom rade štýlu vysvetľovania a nie obsahu. Aj preto, najmä pri morálne náročných biblických textoch, si musíme dať pozor pred ich doslovným výkladom. Aj v Ježišových ústach antitézy zvyčajne znamenajú výzvu k prehĺbenému pochopeniu témy alebo poukazujú na jej naplnenie v jeho učení.
 
O nenávisti v protiklade s láskou sa hovorí iba v Lukášovom evanjeliu (Lk 14, 26). Evanjelista Matúš, ktorý čerpal z rovnakého prameňa, použil jemnejšie vyjadrenie: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37). Radikálnejší Lukáš, ktorý rád a pritom nenápadne napĺňa ducha Starého zákona, chcel zrejme podčiarknuť aj to, že láska k rodičom má byť podriadená prednostnej láske k Bohu v zmysle prvého Božieho prikázania: „Ja som Pán Boh tvoj…“ Totiž zákonníci zvykli z Desatora najviac zdôrazňovať príkaz o zachovávaní soboty a príkaz o úcte k rodičom. V evanjeliu môžeme sledovať, že v prípade zachovávania soboty naozaj preháňali. Ježiš však prináša do ľudských interpretačných vybočení rovnováhu a svojimi výrokmi dáva na správnu mieru nielen príkaz o sviatočnom dni, ale aj príkaz úcty a lásky k rodičom.
 
Ide tu však aj o osobitnú gramatickú rozdielnosť medzi dnešným vyjadrovaním, a tým v starovekej Palestíne. Hebrejčina totiž nepozná stupňovanie prídavných mien. Preto v kontexte Ježišových čias sa i významový akcent mohol vyjadriť protikladom. Tak sa dostávame ku skutočnosti, že Ježiš chcel svojim poslucháčom povedať vlastne iba to, že kto miluje svojich rodičov viac ako jeho, nemôže byť jeho učeníkom. Dnešnou rečou povedané, že kto ich nedá na druhé miesto po Bohu. Nejde mu teda o odmietnutie ľudských vzťahov, ale o ich relativizovanie. Ani o popretie náklonnosti, ale o jej podriadenie, pri ktorom sú dôležité postoje a spôsob jednania, nie city.
 
Súvisí to aj s tým, že v priebehu dospievania sa naše vzťahy k rodičom menia. Na začiatku života sme od nich závislí, ale v dospelosti sa vyvíja vzťah rovnosti, dokonca neskôr ako prejav opravdivej ľudskej zrelosti nastupuje materstvo a otcovstvo voči vlastným rodičom. A teda starý vzťah závislosti umiera a rodí sa nový. Stále rodičov milujeme, ale ak od nás požadujú niečo, čo nezodpovedá našim hodnotám, musíme byť schopní povedať im: „Mám ťa rád, ale v tomto nemôžem s tebou súhlasiť.“
 
Fakt, že Ježiš určite podporuje úctu a lásku k rodičom nielen svojím príkladom, ale aj učením, vidno z toho, že napomína zákonníkov, ktorí dávajú ako obetný dar Bohu aj to, čo ich rodičia potrebujú na dôstojné dožitie: „Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,« už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku“ (Mk 7, 11). Môžeme si teda byť istí, že od nás nežiada, aby sme prestali milovať rodičov a starať sa o nich. Citovaný výrok Ježiša nás naopak naliehavo vyzýva, aby sme odmietli uväznenie do konformity, ktoré nám bráni pristúpiť na hodnoty evanjelia.
 
K tomu by som ešte dodala, že i táto otázka nášho čitateľa ukazuje ako nás Sväté písmo učí uvažovať, hľadať a porovnávať. Je napísané tak, aby sme v ňom nehľadali príliš zjednodušené či jednoznačné riešenia. Na to, aby sme správne vychytili ducha problému, ktorý chceme podľa Písma dobre vyriešiť, sa potrebujeme ponamáhať v modlitbe i v uvažovaní. Nadovšetko sa nám pritom zíde spoznávanie Písma ako celku jeho vytrvalým čítaním.
 
sestra Dáša
Foto: Kontrast svetla, voda