Ako Mária sa stávať chlebom pre druhých

V trojročnom období prípravy na 150. výročie vzniku Inštitútu ponúkame triduum k sviatku svätej Márie Dominike Mazzarellovej, spoluzakladateľke saleziánok. Duchovne putujme po miestach významných pre jej ľudský a kresťanský rast, „čo nám umožní  prejaviť vďačnosť za dar jej svätosti a za aktuálnosť saleziánskeho poslania vo svete,“ ako uvádza v obežníku 989 generálna predstavená Yvonne Reungoat. Prostredníctvom obrazov, ktoré sprevádzali alebo charakterizovali jej cestu, môžeme prehĺbiť skúsenosti a prítomnosť Panny Márie v jej živote.
 

  1. deň tridua k sviatku Márie Dominiky Mazzarellovej

Miesto
Dom Dcér Nepoškvrnenej, dom Via Valgelata (dnes Via Mario Ferrettino), Dom Nepoškvrnenej v Mornese.
Mária Dominika v  tichu a pri  práci vo viniciach na Valponaske dozrieva vo veľkých rozhodnutiach a  rastie v prehlbovaní viery. Prežíva čas veľkodušnosti, služby, ale aj  krízy, skúšky prijatej s láskou a odvahou, očistenia a  cesty rastu v  povolaní. Nastáva v nej postupný proces pripodobňovania sa Márii predovšetkým prostredníctvom záväzku života v zbožnom združení.
 
Obraz
Nepoškvrnená Panna Mária so sv. Angelou Merici a sv. Terézou z Avily, freska Panny Márie Pomocnice kresťanov, namaľovaná na  stene v blízkosti domu príbuzných Márie Dominiky, freska Márie pri vstupe do domu.
 
Zo života Márie Dominiky
“Mohlo by sa  povedať, že Angelina Maccagno sa  cítila povolaná stať sa rehoľnou sestrou, ale nemohla […] Je však isté, že jedného dňa, po dohode so svojou sesternicou Máriou Arecco, sa rozprávala s donom Pestarinom o tom, ako by bol oslávený Boh a Panna Mária, koľký úžitok by bol pre dedinu a pre mládež, ak by boli dievčatá zjednotené v nejakom združení, aj s osobitnými záväzkami. Aby ho presvedčila, ukázala mu, aké pekné by bolo, ak by v týchto nepokojných časoch, keď sekty agitovali a podnecovali proti Cirkvi a náboženstvu, boli  tu ženy, schopné postaviť proti zbraniam iné zbrane. To znamená, že by pracovali   bez hluku a bez povšimnutia na tom, aby sa Boh mohol navrátiť do rodín a do krajiny, a tak by prispeli k tomu, že Cirkev a pápež, s ktorým sa tak zle zaobchádza v týchto bolestných rokoch, znova milovaní. A povedala aj o tom, ako by bolo vhodné práve v tomto období, keď sa kresťania s radosťou pripravovali na prijatie dogmy o Nepoškvrnenom počatí, keby sa dievčatá z Mornese zjednotili v Združení, ktoré by nieslo meno Nepoškvrnenej Panny Márie (podľa CRONISTORIA I, a  cura di G. Capetti, Scuola tipografica privata FMA, Roma, 1974, 64-65).
Don Pestarino odovzdal Pravidlá Maccagnovej v nedeľu a po sviatku Nepoškvrneného počatia dali základ Zbožnému združeniu  spolu s piatimi mladými ženami, medzi ktorými bola aj 17 ročná Mária Mazzarellová,  najmladšia zo všetkých.
 
V  deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie (Mária Dominika) musela ísť do postele a  vstala na  sviatok Ružencovej Panny Márie (1860). Je to pozoruhodná zhoda, že ochorela na sviatok Panny Márie a v deň, ktorý bol tiež zasvätený jej spomienke, znovu sa jej prinavrátili sily, a vstala z postele. 
Ale je tu aj ďalšia okolnosť:  na  stene domu, ktorý sa nachádzal  oproti domu,  kde ležala Mária,  na  opačnej strane cesty, bol […] obraz Panny Márie s nápisom Auxilium Christianorum (Pomocnica kresťanov), hoci táto postava Pomocnice  určite nie je taká istá, ako Pomocnica Kresťanov dona Bosca. Každú sobotu, v Máriin deň, sa  rozsvecovala pred týmto obrazom lampa a  v  nedeľu večer a  v  máji za dobrého počasia  sa  tam schádzali dedinčanky z blízkej štvrte, aby sa modlili sa ruženec a  spievali litánie k nebeskej Kráľovnej. Iste aj  Mária, keď bola zdravá, sa  pripojila k týmto ženám a  dievčatám: ale či sa  nemodlila aj  zo svojej postele počas vážnej choroby? „Určite sa  modlila,“ hovorievala nám Petronilla, „pretože mala veľkú úctu k Panne Márii; ale ona sa  nemodlila za svoje  uzdravenie, pretože príliš túžila ísť do neba (podľa MACCONO Ferdinando, L’apostolo di Mornese Sac. Domenico Pestarino, Torino Soc. Ed. Internazionale, 1926, 68-69).
 
Mária Dominika, ktorá tak milovala Eucharistiu, vytušila, že cestou na lepšie preniknutie do veľkého tajomstva Krista môže byť iba Mária, Božia Matka, Eucharistická žena par excellence. Pannu Máriu nachádzame vedľa Márie Dominiky od detstva až po smrť. Nesie jej meno, ale predovšetkým ho nesie v srdci, pri modlitbe, pri rozjímaní o jej čnostiach, vo svojej identite zasvätenej ženy. Často pripomínala: „Máme byť vernými obrazmi Márie.“
Jej drahá matka ju viedla k tejto jedinečnej zbožnosti. Napodobňovanie Márie a úcta, ktorú k nej Mária Dominika pestovala, v jej srdci vzbudzovali túžbu venovať sa dievčatám. Svedkovia potvrdzujú: „Veľmi odporúčala zbožnosť k Panne Márii“. A iní: „Keď sme vstúpili do dielne, ako prvú vec od nás žiadala, aby sme sa prežehnali a pomodlili sa „Zdravas Mária“. Chcela, aby sme boli krátku chvíľu v tichu, niečo si prečítali a potom nás viedla k modlitbe ruženca.“ . Nešlo jednoducho iba o pobožnosť. Mária Dominika vychovávala dievčatá, aby mali s Máriou vzťah ako dcéry, usmerňovala ich hľadieť na Máriu ako na vzor apoštolskej svätosti (podľa Cf Primo Regolamento delle FMI in CRONISTORIA I , o.c., 321-323).“
 
Slová Márie Dominiky Mazzarellovej: “…aby sme naše sväté prijímania a  modlitby konali naozaj horlivo a vrúcne…cvičme sa  viac v  úkonoch zbožnosti, ”
 
Postoj: Cez deň sa  často svojimi myšlienkami vráťme k Eucharistickému Ježišovi, ktorého prijímame, aby sme sa  stali „chlebom pre našich bratov“. Modlime sa  za Svätého Otca, pápeža Františka a  za celú Svätú Cirkev, ktorá aj  v tejto chvíli prežíva „nepokoojné časy,“ ale otvorené nádeji. Premýšľajme nad jednou čnosťou Márie, ktorú chceme napodobňovať a v úprimnej konfrontácii so sebou myslime na hlboké motivácie, ktoré vedú naše každodenné rozhodnutia
 
Modlitba
Bože ty nám v hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, panny, predkladáš žiarivý vzor kresťanského a rehoľného života, daj aby sme tvoju pravdu hľadali s úprimným srdcom a stále ju dosvedčovali dobrými skutkami. Skrze Krista nášho Pána. Amen