Odvážne sa vydať po cestách

V trojročnom období prípravy na 150. výročie vzniku Inštitútu ponúkame triduum k sviatku svätej Márie Dominike Mazzarellovej, spoluzakladateľke saleziánok. Duchovne putujme po miestach významných pre jej ľudský a kresťanský rast, „čo nám umožní  prejaviť vďačnosť za dar jej svätosti a za aktuálnosť saleziánskeho poslania vo svete,“ ako uvádza v obežníku 989 generálna predstavená Yvonne Reungoat. Prostredníctvom obrazov, ktoré sprevádzali alebo charakterizovali jej cestu, môžeme prehĺbiť skúsenosti a prítomnosť Panny Márie v jej živote.

 

  1. deň tridua k sviatku Márie Dominiky Mazzarellovej

Miesto

Lesík, háj pri Kolégiu v Mornese, svätyňa našej Panej Strážkyne z Gavi, kaplnka na vrchu Tobbio (1092 n.m) postavená v   r. 1892. Prírodný park Capanne di Marcarolo

Prvá výchovná komunita sa stretávala  v lesíku, najmä v lete, aby prežívala spoločné  večery v radosti, v rozhovoroch, pri spevoch a končila ich slovkami na  dobrú noc, pod materským pohľadom sochy Panny Márie, ktorú poslal don Bosco (apríl 1875). Svätyňa v Gavi bola cieľom na  prechádzky, púte a  „maják“ v  silných chvíľach života.

 

Obraz

Socha Panny Márie Pomocnice Kresťanov poslaná don Boscom, socha Našej Panej Strážkyne, socha Našej Panej  di Caravaggio

 

Zo života Márie Dominiky

“Direktor (don Costamagna) chcel, aby celý tento mesiac bol prípravou na máj a najmä na slávnosť Márie Pomocnice. Chcel sa vyrovnať Valdoccu,  preto dal do výklenku pri kaplnke medzi zeleň a  kvety postaviť sochu Panny Márie, ktorú zabezpečil ešte don Pestarino. Sestry duchovne pripravil, aby ju prijali ako svoju Kráľovnú, a  matku povzbudzoval, aby mala pre ňu pripravené kľúče od svojho srdca, aby jej ho obetvoala. Ona sama jej odovzdala aj kľúče od domu, aby  Mária Pomocnica bola  jeho zvrchovanou paňou. […].

Ku koncu apríla prišiel dlho očakávaný balík, v  ktorom bola socha Panny Márie Pomocnice. Sestry, postulantky a dievčatá  ho spoločne rozbaľovali a  súťažili, kto prvý zbadá jej tvár. Nebola síce očarujúca, ale čo na  tom. Sestry vidia srdcom všetky jej čnosti, jej dokonalosť. Sochu majú rady nie preto, aká je, ale kvôli tomu, koho  predstavuje. Spolu zaspievali pieseň a  v  procesiii ju odniesli do výklenku, […].

Večer […] ak bolo vonku pekne, prichádzali na  dvor k soche  Panny Márie.  Zaspievali jej spolu s don Costagmanom  pieseň sprevádzanú na  harmóniu ukrytom medzi stromami, ktoré vrhali tieň na  výklenok. Sestry spievali pri soche, dievčatá trocha obďaleč, a  tak sa  ozvena melódie rozliehala po dolinách a vytvárala  dojímavý súlad (podľa CRONISTORIA II, a  cura di G. Capetti, Scuola tipografica privata FMA, Roma, 1976, 132-135).

 

Nadišiel 9. február, deň rozlúčky a  odchod troch sesier do Bordighery: direktorky sr. Uršule Cammisassovej, učiteľky sr.Rozálie Pestarinovej a  novicky Augustíny Calcagnovej určenej na  domáce práce. Matka Mazzarellová ich už pripravila na  misiu krátkymi osobitnými konferenciami. Teraz ich až do svätyne v  Gavi odprevádzala spolu s matkou Petronilou, hoci cesty boli zasnežené a  vonku poriadne mrzlo. Neváhala by ich odprevadiť až do Bordighery, ale sr.Cassiniová bola na  hranici života a  smrti.

Celou cestou pripomínala svojim trom dcéram, aby zachovávali Stanovy a  rehoľného ducha. Sestry však mali hlavu v  smútku, pretože ju museli opustiť. Nakoniec ešte drobné rady, ako získať dievčatá pre Pána a  múdro a  neohrozene sa  stavať proti činnosti protestantov….Dobrá matka im kládla na  srdce, aby sa  starali o svoje zdravie, ktoré je nevyhnutné, keď chceme robiť dobro. Odporúčala im, aby posielali správy do Turína, a tak informovali  dona Bosca o všetkom dianí.

Keď už z  cesty uzreli  svätyňu Panny Márie Strážkyne,, matka rozhodne povedala: “Keď sa  už máme rozlúčiť, rozlúčme sa   tu, pod pohľadom Panny Márie, našej pravej predstavenej, ktorá pôjde s vami. Prosme ju o požehnanie a  spoločne sa  pomodlime Zdravas a  dodajme si odvahu (podľa CRONISTORIA II, o.c., 168-169).”

 

Komunita, ktorá mala vo zvyku oslavovať meniny predstavených, chystala na sviatok  sv. Jakuba 25.júla 1876 oslavu menín direktora. Slávnostné chvíle tvorili momenty liturgie, recitácie poézie, ukážky z  vlastnej tvorby, nebolo to nič mimoriadne, a  predsa plné vďaky a  lásky. Deň skrášlil výlet na  vrch Tobbio.

Výprava odchádzala v  skoré  ráno: sestry a  dievčatá s matkou, direktor a dekan po  požehnaní išli vlastnou cestou. Zastavili sa na úpätí vrchu , kde si najviac unavená skupina oddýchla pri príprave obeda, kým tie najhorlivejšie napredovali až na vrchol.

Sestra Macariová prišla do cieľa  štvornožky, ale pri výstupe sa jej rozbila fľaša vína, jediná zásoba, ktorú so sebou mali. Dobrú náladu tým však nikomu nepokazila. Z  vrcholu kopca don Costamagna kričal a najbližšie sestry s ním: “Nech žije Ježiš!” a  zdola sa  ozvalo : “Navždy v   našich srdciach!” A  keď don Costamagna zakričal: “Svišť”! Zdola volali: “Navždy v   našich srdciach!” Hlasnému smiechu sa  neubránil ani dekan, ktorý bol dovtedy vážny. Potom schádzali, lepšie povedané šmýkali sa  dole kopcom na  druhú stranu, kde ich čakali sestry s pripraveným obedom… Po obede sa  kňazi pobrali domov, ale matka so sestrami a  dievčatami sa  ešte ďalej zabávali. Potom si celá skupina odpočinula v tieni stromov, kým matka bdela pri celej skupine.

Aj tento raz cestou naspäť matkino srdce prežilo jednu skúšku: Jedna sestra zle stupila, pošmykla sa , stratila rovnováhu a  kotúľala sa  dole do priepasti. Matka bez váhania za ňou. Rýchlo sa  predierala pomedzi spleť tŕňov, zachytila ju v   letku a  obom sa  podarilo vyjsť hore bez zranení. Zvyšok cesty sa  nič zlé nestalo, pokračovali veselo domov, spievali a  modlili sa  ruženec. V   ich srdciach vládla sesterská jednota (podľa CRONISTORIA II, o.c., 212-213).“

 

 Slová Márie Dominiky Mazzarellovej: “Ak tak budeme robiť, verte tomu, moje drahé dcéry, potom bude Panna Mária s nami spokojná a  vyprosí nám od Pána Ježiša všetky tie milosti, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sme sa  mohli stať sväté. Modlime sa  za predstavených a  za všetky sestry, blízke i vzdialené.”

 

Postoj: Počas dňa sa usilujme odovzdávať Panne Márií lásku k mladým, k ľuďom jednoduchými, ale konkrétnymi gestami.  Modlíme sa za generálnu predstavenú sr. Yvonne Reungoat, za generálneho predstaveného don Ángel Fernández Artime, animátora a  stredobod jednoty saleziánskej rodiny, za sestry saleziánky, ktoré už prišli do Otcovho domu, za misionárky a vôbec za saleziánky na celom svete.

 

 Modlitba

Bože ty nám v hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, panny, predkladáš žiarivý vzor kresťanského a rehoľného života, daj aby sme tvoju pravdu hľadali s úprimným srdcom a stále ju dosvedčovali dobrými skutkami. Skrze Krista nášho Pána. Amen

 

 

 

 

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk