Sme ovocím rodinnej, spoločenskej a náboženskej histórie

V trojročnom období prípravy na 150. výročie vzniku Inštitútu ponúkame triduum k sviatku svätej Márie Dominike Mazzarellovej, spoluzakladateľke saleziánok. Duchovne putujme po miestach významných pre jej ľudský a kresťanský rast, „čo nám umožní  prejaviť vďačnosť za dar jej svätosti a za aktuálnosť saleziánskeho poslania vo svete,“ ako uvádza v obežníku 989 generálna predstavená Yvonne Reungoat. Prostredníctvom obrazov, ktoré sprevádzali alebo charakterizovali jej cestu, môžeme prehĺbiť skúsenosti a prítomnosť Panny Márie v jej živote.
 

  1. deň tridua k sviatku Márie Dominiky Mazzarellovej

Miesto
Rodný dom – časť “Mazzarelli di qua,“ kaplnka Panny Márie Pomocnice časť “Mazzarelli di mezzo,“ farský kostol Svätého Silvestra v Mornese.
Mária Dominika sa v rodinnom prostredí naučí poznať a milovať Pána Ježiša a jeho svätú  Matku, Pannu Máriu. Rastie vo viere a  úcte voči Panne Márii Pomocnici kresťanov v  rodine a  v  miestnej komunite. Má silnú skúsenosť Boha, s ktorou sa stretla vo  sviatostiach a vytrvalom apoštoláte s Dcérami Nepoškvrnenej.
 
Obraz
Socha, ktorú prvej komunite  saleziánok daroval don Pestarino a ktorá sa  uchováva  v rodnom dome, freska Panny Márie Pomocnice, socha Ružencovej Panny Márie (svedectvo starodávnej nábožnosti mornézskeho ľudu).
 
Zo života Márie Dominiky
Táto miestnosť [kde sa narodila] má dve okná, ktoré sa otvárajú do údolia a pozerajú na farský kostol so zvonicou s piatimi veľkými zvonmi … V tejto miestnosti, odkiaľ si môžete vychutnať taký očarujúci výhľad, mama, kolísajúc svoje dieťatko a privíňajúc si ho na hruď,  zaiste hovorila o Bohu a spolu s nežnými menami otca a mamy ju učila  vyslovovať aj Božské mená Ježiša a Márie!
A keď sa priblížila k oknu, neukázala jej vari  aj farský kostol, kde je prítomný Ježiš v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti? Či neupriamila jej pozornosť   na najvýchodnejšiu stranu kostola, kde bola  svätyňa jej drahej Matky, ku ktorej mala takú úctu? Či jej nepovedala, ako má rada deti a nepobádala ju, aby jej poslala nežný bozk? A neukázala jej prstom  aj na nebo, kde túto svoju Matku jedného dňa budú kontemplovať z tváre do tváre, ak bude dobrá?  Môžeme to predpokladať.  Deti radi napodobňujú okolie a skôr ako príkazy, usmernenia a rady, ktorých dôležitosť nechápu, si všímajú konkrétnosti. Rodičia o tom vedeli a snažili sa ponúknuť svojim deťom vzor každej čnosti, spojenej s modlitbou a prácou, so vzájomným rešpektom a odpustením. […] Matka mala skôr ohnivý až šibalský charakter a jej reči boli   vtipné a duchaplné ; ale bola tiež nábožná a mala veľkú úctu k Panne Márii.  Žila s pravým duchom viery.
 
V  roku 1836, rok pred narodením Márie Dominiky, v  Mornese, v  Mornese vyčíňala cholera. Starí obyvatelia dediny vtedy hovorili, že si pamätajú na  časy, keď bol  Pius VII. keď oslobodený z  väznenia Napoleona I. na   príhovor Márie Pomocnice kresťanov  a  následne sa  každý rok 24. mája (v  deň, keď po oslobodení vstúpil do Ríma) slávil jej sviatok. Ľudia teda v  čase cholery urobili sľub, že ak ich Panna Mária oslobodí od strašnej pohromy, postavia jej malý kostol – kaplnku s titulom Márie Pomocnice kresťanov. Boli vypočutí a  dodržali slovo. Koľko sa  v  Mornese hovorilo o Márii Pomocnici počas budovania a  dokončovania votívnej kaplnky! Bola požehnaná a  otvorená 24. mája 1843. Nie je vzdialená viac ako stodvadsať metrov od rodného domu Márie, ktorá  mala vtedy šesť rokov a  jej mladšia sestra Felicita štyri a  niekoľko mesiacov. So všetkou pravdepodobnosťou ich rodičia priviedli na  túto slávnosť.
Takže na  úsvite života našej hrdinky sa   do jej mladučkej mysle nezmazateľne vtlačila  spomienka na  stavbu a  požehnanie bielej kaplnky zasvätenej Márii Pomocnici kresťanov (podľa MACCONO Ferdinando, Santa Maria D. Mazzarello Cofondatrice e prima Superiora Generale delle FMA, Vol I, Torino, Scuola Tipografica Privata Ist. FMA, 1960, 8-9.13).
 
Farnosť je stredobodom života a  duchovnej cesty Márie Dominiky. V  skutočnosti to nie je iba miesto jej iniciácie kresťanského života: tu bola pokrstená 9. mája 1837, ale je aj kolískou jej viery, ktorú živila od roku 1850 sviatosť Eucharistie a  sviatosť zmierenia, s ktorou bolo spojené aj duchovné sprevádzanie u dona Pestarina. Mária D. prežila tridsaťpäť zo svojich štyridsiatich štyroch rokov života hlboko začlenená do farskej (cirkevnej) komunity v  Mornese, od ktorej všetko prijímala a  ktorej všetko dávala. Je aktuálnym príkladom a  svedectvom laičky angažujúcej sa v  miestnej cirkvi. Možno ju často zabúdame dať poznať našim mladým a  laikom, našim spolupracovníkom.
Vďaka duchovnej a  spoločenskej životaschopnosti tejto cirkevnej reality dozrieva Mária D. vo  viere a  vo  vzťahoch, rozvíja apoštolát, ktorý sa pôvodne zameriava na všetky charitatívne diela a  postupne sa čoraz viac špecifikuje  na integrálnu formáciu dievčat. Tu dozrieva jej povolanie Dcéry Nepoškvrnenej a  Dcéry Márie Pomocnice. Mohli by sme povedať, že farnosť je plodným lonom, v  ktorom sa zrodí jej povolanie zasvätenej ženy a vychovávateľky (podľa KO Maria, RUFFINATO Piera, La mano di Dio lavora in te. L’accompagnamento nella vita di don Bosco e di Maria Domenica Mazzarello. Ambito per la formazione. Istituto FMA, 2014, 130).“
  
Slová Márie Dominiky Mazzarellovej: “Začnime sa  teda všetky záväzne cvičiť v  pravej pokore a  láske…znášajúc si navzájom svoje nedostatky.“
 
Postoj: Počas dňa si uvedomme, že sme ovocím jednej rodinnej, spoločenskej a  náboženskej histórie, ktorá utvorila našu osobnosť a  vyznačila našu cestu viery a  pestujme v  našich výchovných prostrediach mariánsky rozmer cez gestá starostlivej a  dobročinnej pozornosti ako Mária v  Káne. Ďakujme Pánovi, že nás živí „pri stole Svojho Slova a  Svojho Tela“ a  oživujme v  našej výchovnej komunite „príslušnosť k Cirkvi.“
 
Modlitba
Bože ty nám v hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, panny, predkladáš žiarivý vzor kresťanského a rehoľného života, daj aby sme tvoju pravdu hľadali s úprimným srdcom a stále ju dosvedčovali dobrými skutkami. Skrze Krista nášho Pána. Amen