Tri lásky

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.  Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.  On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.  Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.  Jn 16, 12 – 15
 
Obdobie vzniku Nového zákona sa stalo érou Božieho Syna, Vteleného Slova – Ježiša Krista. Ním dosiahol Starý zákon, ktorý bol predovšetkým érou Boha Otca, svoje naplnenie. A po období Syna nastala éra Ducha Svätého, tá naša, v ktorej žijeme aj my. Máme to privilégium mať účasť na otcovsko-materskej láske Boha Otca, na bratsko-snúbeneckej láske Syna a na všestranne priateľskej láske Ducha Svätého. To je tá plná pravda, sila lásky, ktorú ešte nevieme zniesť a ktorú keby sme zakúsili tu na zemi viac, asi by nás to položilo. To je tajomstvo Trojice, ktorá chce prelievať svoje bohatstvo do nových a nových ľudí. O pár veršov po nedeľnom evanjeliu chce Ježiš kratučkým, ale veľmi nežným podobenstvom o rodiacej žene naznačiť, že všetko sa začne veľkým pôrodom – jeho hodinou, keď má zomrieť na kríži a vstať zmŕtvych. Jeho pôrod sa završuje v nás, naším zrodením pre večnosť.
 
Ak by sme chceli trochu načrieť tajomstva Trojice, tak celkom jednoducho by sme o nej mohli povedať, že je sebavydaním, sebadarom. Vo svätej Trojici sa Otec úplne vydáva Synovi. Nehovorí „ja“, ale „ty“. Dávať sám seba patrí k Božej povahe, ba je to jadro jeho podstaty. Keby nás Boh hneď od začiatku stvoril v nebeskej podobe tak, aby sme ho videli tvárou v tvár, iste by sme nikdy nezhrešili. Chýbalo by nám však niečo dôležité. Nemohli by sme sa podieľať na vzájomnom darovaní sa, ktoré je podstatou Najsvätejšej Trojice. Naša túžba odovzdať seba samého by nikdy nemohla byť uspokojená, pretože by sme si museli jasne uvedomiť, že my sami nedávame Bohu vôbec nič, nemali by sme mu čo dať, lebo všetko by sme mali len od neho. A ak by sme aj neboli nešťastní, predsa by naše šťastie nebolo úplné.
 
Všetci sme povolaní spolupracovať na našom znovuzrodení s Otcom, Synom i Duchom Svätým. Prijímať i dávať zároveň. A ak sú pôrodné kontrakcie v našom živote stále častejšie a silnejšie, je to dobré znamenie. Naše osobné stretnutie s Trojicou je stále bližšie. Ako novonarodené dieťa opustíme lono Trojice, aby sme ju mohli konečne vidieť z tváre do tváre.
 
sestra Dáša
Foto: Vo večeradle (titulka), Na Judskej púšti, V Jeruzaleme