Púť aj za moje povolanie: Sen, ktorý sa stával skutočnosťou…

Plný autobus žien a jeden kňaz. To nie je začiatok vtipu, ale realizácie sna, ktorý si tím pastorácie povolaní smelo rozsníval ešte v septembri. V predvečer sviatku sv. Jozefa sa však sen začal plniť. Začala sa Púť aj za moje povolanie do Mornese a Turína.
 
Padova, Mornese, Turín 18. -24.3.2019. Takmer 40 mladých žien z celého Slovenska, z východu aj západu, ba aj zo stredu (ale aj z Čiech a Ukrajiny) prijalo pozvanie kráčať po stopách sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a sv. Jána Bosca na netradičnej púti. „Nemyslím si, že som mala očakávania. Ale ak áno, prečkali ich“ zhodnotila s nadšením Erika z Malatinej. Tematika púte bola poprepletaná s otázkou povolania, jeho konkrétnymi aspektmi. Bola priestorom ako možno spolu s Main čítať svoj život, cestu povolania, ku ktorému ma Pán povoláva.
 
Prvou zastávkou po krátkej noci na Mamateyovej bola Padova. Pôsobisko sv. Antona Paduánskeho, patróna vzývaného pri hľadaní stratených vecí, sa nemohlo obísť. Sv. omša a individuálna modlitba za púť, za nájdenie Božej vôle v mojom živote aj konkrétne za toho budúceho. A pokračovalo sa.
 
Mornese nás podvečer prijalo veľkolepo, s rozozvučanými zvonmi na privítanie. Pohostinnosť sestier sa dala doslova dýchať, či ochutnať v každom súste skvelého jedla aj srdečnej atmosféry. Tri dni strávené v tejto dedinke však oslovili nejednu účastníčku. “Tak pre mňa bol najsilnejším momentom asi dve udalosti zo života Main a to keď sa ako mladá dobrovoľne „vydáva na smrť“ a ide sa starať o chorých príbuzných. A druhý silný moment v živote prvých sestier – to, že žili v extrémne nehostinných podmienkach, trpeli hladom, boli v Mornese (kolégiu) nechcené a predsa to nevzdali – že možno by stačilo spraviť krok späť alebo stranou a zbavili by sa ťažkostí, ale ony ich dobrovoľne podstupovali“ podelila sa Martina z Dubnice nad Váhom.
 
Postupne si dievčatá spolu so sestrami prešli miesta života Main od narodenia, cez detstvo na Valponaske, začiatky angažovanej služby vo farnosti až po zasvätenie sa Pánovi a život v kolégiu. Jednotlivými miestami ich sprevádzala sr. Gabika Baňasová. „Keď nám Gabi rozprávala ako Matka Mazzarellová poprosila don Pestarina, aby jej v čase choroby každý deň nosil Eucharistiu cez dedinu až domov k posteli. To som si v duchu povedala, že: Wau, jej bolo fakt jedno, čo si iní pomyslia, ona sa Bohu odovzdala celá bez ohľadu na všetko. A my môžeme Ježiša prijať rovnako každý deň, úplne slobodne a prísť na omšu po svojich. Povzbudilo ma to“ dodala Kristína z Michaloviec.
 
Na každom z miest si dievčatá mohli prejsť v tichu aj svoju etapu života spolu s Main a konfrontovať tak svoju cestu povolania. K dispozícií boli dievčatám aj okrem sr. Gabi aj ostatné členky GPS tímu sr. Janka Kurkinová, sr. Mária Gregová a sr. Mária Královičová. Sesterskú päticu kompletizovala slovenská misionárka na Ukrajine sr. Mária Reháková. Mužský prvok hájil salezián kňaz don Vladimír Peregrim, ktorý bol dievčatám k dispozícií v kňazskej službe počas celej púte.
 
Púť sme spoločne zavŕšili pri Panne Márií Pomocnici na Valdoccu v Turíne, kde pútničky sprevádzal salezián Peter Stellmach, don Enrico aj saleziánske postulantky z Turína. Čo si z tejto púte odnášajú konkrétne dievčatá? Aspoň pár podelení: „Budem sa snažiť učiť sa pokore a plytvať láskou, tak ako Main, milovať všetkých bezhranične a bez rozdielu“ povzbudila sa Julka z Dolného Kubína.  „Do svojej každodennosti si odnášam radosť a veľký pokoj a to, že nebudem riešiť nepodstatné veci, ktoré doteraz zamestnávali moju myseľ. Oslobodzuje ma to, že to čo je dôležité je prísť do neba“ dodala Daniela zo Sabinova.
 
Smelo môžeme ako tím GPS  povedať: je za nami Akcia roka! Ale nie „naša“, no doslova Pánova „robota“. To On posielal dievčatá a zapĺňal miesta v autobuse do posledného. On pohýnal srdcia darcov a dobrodincov. On (spolu so sr. Euzébiou) vybavil počasie. On nás čakal na každom mieste kam sme plánovali doputovať!
 
Mária Gregová