Stretnutie koordinátoriek sociálnej komunikácie v Ríme

„Výzvy digitálnej komunikácie sú nielen výzvy webu a sietí, ale celého môjho života,“ vyjadrila myšlienku zo stretnutia koordinátoriek sociálnej komunikácie v Ríme, sestra Dagmara Čepelová. Porozprávala nám o tom, čo ju oslovilo, o poznatkoch a zážitkoch, ktoré  v dňoch 22-27. marca na Európskom stretnutí mala možnosť vidieť a aktívne sa na nich podieľať.
 
Aký bol cieľ tohto stretnutia? Kto ho zvolal a kto sa ho zúčastňuje?
Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v Ríme  v generálnom dome sestier saleziánok, zvolala a organizovala sestra Mária Helena Moreira, fma zodpovedná za sociálnu komunikáciu v Inštitúte FMA na celom svete spolu s ďalšími členkami svojho tímu a to sestrou Gabriella Imperatore a Clara Vu, tento raz pre oblastné konferencie inštitútu– CIEM, ale tiež CIEP a CII. Stretnutie sa bude organizovať aj pre iné konferencie, dokonca pre niektoré sa už organizovalo. Pravdepodobne sa následne urobia syntézy  aj ako podklady z oblasti sociálnej komunikácie pre nastávajúcu 24. generálnu kapitulu, ktorá nás čaká v roku 2020. Cieľom týchto stretnutí je zdieľať politiku sociálnej komunikácie Inštitútu dcér Mária Pomocnice a podporiť spoločnú reflexiu zodpovedných za sociálnu komunikáciu pre upevnenie ich poslania a vzájomnej synergie.
 
Akých tém ste sa dotýkali počas stretnutia?
Všetky témy, o ktorých sa tu rozprávalo sa týkali sociálnej komunikácie. Bol to taký špirálovitý štýl, kde sme neustále nabaľovali nové poznatky, samozrejme sme sa najprv dotkli našej charizmatickej identity, to znamená, že sme rozprávali aj o tom, ako komunikovali zakladatelia našej rehole. Zaujímavé bolo, že prednášatelia, ktorí rozprávali na svoje určené témy sa vo viacerých veciach zhodovali. Najviac mi zaznieva otázka, ktorú položil každý jeden z nich: „Kto som, čo komunikujem, prečo komunikujem a pre koho komunikujem?“
 
Čo teba najviac zaujalo, čo si odnášaš do nasej slovenskej reality?
Na osobnej úrovni vedieť lepšie jazyk, konkrétne taliančinu, lebo s prekladačom sa nedá tak dobre pochopiť a zapojiť a tiež kvôli materiálom, či knihám, ktoré sú hodnotné. Dúfam, že som opäť viac zmotivovaná. Podnetné pre mňa boli aj procesy, ktorými sme hlbšie vnikali do témy sociálnej komunikácie. Všímať si nielen to, čo sa pri práci v skupine vyprodukuje, ale aj celkový priebeh, postupy, dynamiky, hoci to nie je teambuildingová aktivita.
 
Zúčastnili sa tohto stretnutia aj nejaké významné osobnosti zo saleziánskeho sveta? Aké a čo priniesli?
V podstate okrem organizátoriek, ktoré prednášali, moderovali a viedli diskusie a prácu v skupinách, a ktoré som spomenula na začiatku, sme mali len dvoch hostí. Prvým prednášajúcim bol dekan fakulty sociálnej komunikácie na saleziánskej univerzite UPS don Fabio Pasqualetti, sdb. Zaujal ma dokument Digitals News Report, ktorý nám predstavil a potom jeho motivujúce a reálne slová o komunikácií, ktorá hovorí o mojom štýle života, o mojich výberoch, o spôsoboch ako sa stretávam s druhými. Zdôraznil aj fakt, že výzvy digitálnej komunikácie sú nielen výzvy webu a sietí, ale celého môjho života, čo žijem a tiež celej spoločnosti. Tým druhým hosťom bola  naša generálna predstavená Yvonne Reungoat. Povedala len pár viet, ale vystihla podstatu a hlavne podčiarkla dôležitosť sociálnej komunikácie pre nás ako sestry saleziánky, či už sa zaoberáme konkrétne touto oblasťou alebo sme v iných oblastiach výchovy a vzdelávania.
 
Ako hodnotíš ty osobne takéto medzinárodne stretnutie?
Bolo to veľmi obohacujúce stretnutie, nielen pre tému, ale aj dynamiky celej skupiny, ktorá sa stretla, a v ktorej rôznorodosť  kultúr, jazykov a národností vytvárala špeciálnu atmosféru podnecujúcu vzájomné pochopenie, prijatie, vychádzanie si v ústrety pre zapojenosť všetkých. Pozitívna bola aj možnosť zapojenia sa do vytvárania medzinárodného dokumentu sociálnej komunikácie inštitútu, respektíve dávať podnety, či podklady pre ambito sociálnej komunikácie v rámci generálnej rady Inštitútu. Na stretnutí sa zúčastnili aj provinciálne predstavené  z jednotlivých krajín, s ktorými sme spoločne tvorili a mohli vidieť  veci aj v širších súvislostiach. Som rada, že bola prítomná aj Monika Skalová, naša slovenská provinciálka, s ktorou sme komunikovali aj o možnostiach a víziách sociálnej komunikácie pre slovenské saleziánky a celkovo na Slovensku.
 
Viera Antalíková