Božie kráľovstvo teda nestojí na výkonoch. Je pre tých, ktorí už nevládzu

Liturgické čítania na 14. nedeľu v cezročnom období rok A nájdete na tomto odkaze.

 

V Matúšovom poetickom hymne na túto nedeľu Ježiš zhrňujúco, doslova preložené odpovedá na konfrontáciu s farizejmi, ktorá odznela v predchádzajúcich veršoch evanjelia. Odkazuje nám ním, že akákoľvek ľudská múdrosť ostane vždy len relatívnou. Ba dokonca môže ochorieť a nakaziť aj iných, keď sa neotvorí pre tú Božiu, lebo sa uzavrie do seba samej. A tiež, že poznanie, ktoré nám Ježiš odovzdal od Otca vyhovovať tej ľudskej múdrosti nemusí.

 

Božie kráľovstvo teda nestojí na výkonoch, ani tých najčnostnejších. Je skôr pre tých, ktorí už ďalej nevládzu. Práve tí sú volaní vymeniť ťarchy, ktoré vlečú, za Ježišovo bremeno, aby tie ich poniesol On sám. To nové, jeho bremeno,  spolu s novými reálnymi ťažkosťami, však budú niesť spoločne s ním, s Ježišom. Lebo prijatím bremena evanjelia sa automaticky zbavíme všetkých ostatných. Ježišovo bremeno je ľahšie aj preto, že vždy má zmysel.

 

Kľúčové slovo poslednej vety nedeľného evanjelia chrestós, prekladané ako príjemné alebo užitočné (rozumej jarmo), nám napovedá ešte viac. Evokuje v nás vedomie, že nesením Ježišovho bremena a pripútaní k jeho evanjeliu sa staneme aj my Božími pomazanými (lebo slovko chrestós môže znamenať aj pomazaného čiže Krista). Čiže ako jarmo budeme na svojich pleciach nosiť Krista, budeme ozdobení Kristom. A to je oveľa viac ako len dáky fyzický odpočinok či duchovná rekreácia. Taký je náš Boh. Výmenou za naše napodobeniny nám dáva svoje vlastné bohatstvo, ba pretvára nás v seba samého.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša