Zdá sa, že dar Ducha pre Ježiša znamená neprestajné hľadanie cesty

Liturgické čítania na 1. pôstnu nedeľu rok B nájdete na tomto odkaze.

 

V Markovom evanjeliu prvej pôstnej nedele sa vrátime o pár krokov dozadu. Na rozhranie medzi Ježišovým krstom a jeho „rybolovom“ na prvých učeníkov. Po Otcovom uistení, že je jeho milovaným synom ho Duch, ktorý na neho práve zostúpil doslova preložené hádže na púšť. Nám by sa možno zdalo, že po takom masívnom uistení zhora sa Ježiš nadobro upevní vo vedomí svojho poslania a bude mať pokoj. Avšak evanjelista svedčí o niečom inom. Ježiš sa aj po tejto udalosti bude štyridsať dní zmietať v pokušeniach medzi divou zverou a anjelmi. Zdá sa, že dar Ducha pre Ježiša znamená neprestajné hľadanie cesty a žiadne ustrnutie v lacnej istote.

 

Zaiste, boj na púšti Ježiš vybojoval do dôsledkov, no keď sa vráti medzi ľuďmi, Jána uväznia a Ježišovi je jasné, že predchodca, po ktorom preberá štafetu mu naznačuje, že i jeho čaká kriminál. Marek totiž použije ku koncu svojho evanjelia tie isté slová aj o Ježišovi. Obaja však ostávanú v povedomí ľudu – ich posolstvo sa zahlušiť nedá. Je tu však zásadný rozdiel. Kým Ján, bývajúci na púšti pokladal za pravú púšť svet ľudí, Ježiš na rozdiel do neho sa vydá aj do púšte plnej ľudí.

 

Nasledujú silné Ježišove slová o naplnení času a príchodu Božieho kráľovstva, ktoré Marek nevysvetľuje, lebo ich objasnenie bude predmetom celého evanjelia. Jedno však ukazuje už teraz: Ježiš nebude hlásať seba.

 

Sestra Dáša