Pôstne obdobie má dnes ešte väčší význam ako inokedy! Prečítajte si o tom viac v ankete…
Dnes máme Popolcovú stredu, ktorou vstupujeme do 40 dňového pôstneho obdobia. V ankete nám o pôste, ako ho vnímajú a čo pre nich znamená, porozprávali Bohu zasvätené osoby.
Čo pre tebe znamená pôst?
Pôst je pre mňa obdobie na intenzívnejšie budovanie vzťahu k Bohu. Znovu pripomenutie si jeho lásky. Nechcem aby bol pre mňa iba časom odriekania, ale skôr časom výziev. Martina Škvareninová, saleziánka
Ako prežívaš pôstne obdobie?
Môj pôst je každoročne na tej istej vlne. Moja cesta sú malé kroky, ktoré vydržím. Som bežec na dlhé trate, šprinty mi nerobia dobre. A tak aj pôstne obdobie nie je pre mňa vyslovene obdobím zriekania, ale skôr výmeny. Vymením džús za obyčajnú vodu z vodovodu, miesto večerného filmu si zapnem klasickú hudbu, miesto sladkostí zjem viac ovocia a zeleniny. A čo sa týka duchovna, tak každý deň mám naviac zamyslenie z krížovej cesty. Jeden deň – jedno zamyslenie. Nepridávam si hory ďalších vecí. Skôr si dám záležať, aby to čo mám robiť, som robila lepšie a plnohodnotne. Hermana Matláková, satmárka
Robíš niečo špeciálne v pôstnom období?
Všímam si kríž. Nie žeby som ho počas roka obchádzala, ale pôst volá po tom, aby som sa lepšie pozrela. Toto Ježiš urobil. To pre mňa. To z lásky.
Nie som z tých asketických borcov, čo si naložia veľké veci a seba zápory a hrdo si začiarknu, že to zvládli. Ja práveže zvyčajne nezvládam. Preto som rada, že aj ako komunita si dávame nejaké spoločné formy pokánia: prečítať si Regulu a Konštitúcie, pomodliť sa krížovú cestu, sedembolestný ruženec. Veľké a nápadné veci sa mi síce páčia, ale ja som skôr na vernosť v malom. To mi vždy šlo lepšie a počas pôstu je možnosť vybrať si niečo, v čom sa mi nedarí a možno o tom viem len ja a Boh. Františka Čačková, školská sestra sv. Františka
Dávaš si na pôst nejaké predsavzatia?
V poslednom období, ak mám byť úprimná, si na pôst predsavzatia až tak nedávam. Akosi to u mňa potom stále skĺzlo len k „odfajkovaniu“ splnené, či nesplnené. Zväčša som po 3- 4. týždňoch bola konfrontovaná mojou biedou, zábudlivosťou, atď. Veľmi dobre to tiež pomenovali pred pár dňami animátori na stretku. Aby sa z pôstneho predsavzatia nestála len 40. dňová výzva alias „toto sa hecnem, to dám“ a potom to na veľkú noc spľasne.
Skôr teraz na pôst pozerám ako na priestor stíšenia, kedy sa v pravde môžem pozrieť na „stav“ nášho vzťahu s Pánom a posilniť to, čo pokuľháva z mojej strany. Hľadať to, čo náš vzťah posilní a Veľkonočnou nedeľou to neskončí, práve naopak naplno pokračuje. Mária Gregová, saleziánka
Zažil si po pôste nejaký zázrak alebo si videl výsledok pôstu?
Hmm…Tak zázrak neviem, ale efekt pôstneho predsavzatia na môj život som videl viackrát. Snažím sa aby to predsavzatie reflektovalo moju súčasnú životnú situáciu. Premýšľam nad tým a modlím sa už nejaké 2 týždne pred popolcovou stredou, aby som pochopil, čo je momentálne brzdou v mojom duchovnom živote. No a podľa toho si zadefinujem, čo to bude. V praxi to vyzerá tak, že nejakej aktivite uberiem čas a priestor v mojom živote, a to čo získam dám aktivite, ktorá mi má pomôcť. Čiže môj pôst má nie len pasívnu zložku (sebazápor), ale aj aktívnu (predsavzatie). A tak konkrétne, teda, keď som napríklad obmedzil čas za PC, alebo sociálne siete, tak som našiel viac času na čítanie a modlitbu. A to ma tak aj upokojilo, že som lepšie zvládal stresové situácie. Môj vnútorný život bol bohatší, a moje vnímanie božej prítomnosti v mojej každodennosti oveľa silnejšie. Marek Pančura, salezián kňaz
Má pôst v dnešnej dobe ešte význam?
Pôstne obdobie má dnes, myslím si, ešte väčší význam ako inokedy. Hneď medzi prvými generáciami kresťanov boli odvážlivci, ktorí sa vybrali mimo civilizáciu, aby žili na púšti. Prečo to robili? Je to ako taký duchovný „bodybuilding.“ Tréning. A ten sa nerobí preto, aby človek na seba mohol pozerať v zrkadle, ale vždy pre niečo väčšie. No a láska, to nie je len taký pocit. Tak ako je nanič, keď niekto hovorí ako veľmi má rád ľudí, ale reálne nikdy nič neurobí, funguje to aj opačne. Nemôžem prijať lásku – dar, ktorý mi Boh dáva – len tak, že si to budem predstavovať. A púštni otcovia to vedeli, chce to tréning. Učiť sa trpezlivosti, milosrdenstvu či odpusteniu, neustále rozširovať svoje srdce, aby bolo schopné prijať Boží dar. No a dnes, keď stačia dva kliky aby nám kuriér priniesol pred dvere čokoľvek, po čom zatúžime… nie je to krásne, že máme pôst? To obdobie, ktoré nám pripomenie, že ten najväčší, veľkonočný dar, k nám prichádza nezaslúžene a chce nás nájsť pripravených. Daniel Holúbek, salezián diakon
Foto Titulka: Katarína Bérešová
