Nasledujúc Máriu budeme mať zaručenú účasť na hlbokom požehnaní

Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Lk 2, 16-21

 

V dnešnom evanjeliu môžeme sledovať jednotlivé úseky, ktorými prechádza viera. Vnútorné rozhodnutie pastierov v ňom prejde do konkrétnych postojov a skutkov: vykročenie, hľadanie a nájdenie. To všetko napokon vstupuje do osobného, živého a zrejme i celoživotného svedectva, keď pastieri rozprávali, čo im anjel o tomto dieťati povedal. Takéto svedectvo potom prebúdza u iných nielen údiv, ale i vieru, ktorá sa vzápätí šíri po celom okolí.

 

Druhou významnou sekvenciou čítania je vzácna poznámka o Márii, ktorá videné, počuté a zažité uchováva vo svojom srdci. Mária práve vďaka tomuto uvažovaniu si dokáže správne vysvetliť všetko, čo sa vzťahuje na jej Syna a napĺňať tak „Bohorodičstvo“ nielen fyzicky, ale v celej integrite svojej bytosti. Od zvestovania jeho narodenia až po obriezku v tento deň. V tomto postoji vytrvá až do konca. Aj my si potrebujeme, podobne ako ona, tichom rozšíriť srdcia. I my môžeme nasledovať nielen Máriu v tomto jej vzácnom postoji, ale aj pastierov v hľadaní, klaňaní a vo vydávaní svedectva.

 

Nasledujúc Máriu budeme mať zaručenú účasť na hlbokom požehnaní z prvého čítania, ktoré sme videli cez Máriu v jasliach prísť na tento svet v Požehnanom záchranárovi ľudstva. A ostane s nami – aj vďaka Kráľovnej pokoja – každý deň po celý budúci rok.

 

sestra  Dagmar Kráľová