Potrebujeme blízkosť, potrebujeme sa viac ako inokedy

Potrebujeme jedny druhých, nemôžeme sa izolovať zo strachu, že sa nakazíme až tak, že sa staneme neľudskými. Pred pár týždňami som sa stavila doma v Trnave. Pri zvítaní s rodinou s rúškom na tvári, sme si medzi sebou radšej ani ruky nepodali, iba dodržiavali patričný odstup, bála som sa, aby som najmä ocka nenakazila, ak by som náhodou nejaký vírus v sebe mala. Avšak, keď mi ocko neskôr o pár minút gratuloval k narodeninám, nedalo mu, aby ma silno neobjal. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi potrebujeme objatie, ktoré uzdravuje od všetkého a že chlad, vzdialenosť oslabujú našu imunitu a oslabujú nás v láske a ľudskosti.
 
Objatia sú spôsob, ako vyjadriť cit, uznanie, lásku a ocenenie. Akoby nám objatie ticho šepkalo, neboj, bude dobre alebo som tu s tebou. Teda šepká nám to, čo často potrebujeme počuť. Moja sesternica mi spomínala, že keď príde domov z práce unavená, často jej stačí objatie manžela a všetok stres a námaha odíde. Objatie a odchádzajú všetky napätia, stres, zúfalstvo, či úzkosť. Už ste určite videli niektorých ľudí na námestí, ktorí majú pred sebou tabuľku s nápisom Daruj objatie a majú zaviazané oči a ľudia chodia okolo a objímajú ich, ale skutočné objatia, také, akoby uzdravujúce sú iba tie, ktoré môžeme dostať od ľudí, ktorých milujeme. Ak jedno objatie zjednotí svet, je to preto, že pochádza od niekoho, kto je pre nás dôležitý. Myslíme napríklad, čo by bolo z detí, keby necítili každodenné objatie, pritúlenie, vystískanie. Ako je krásne, keď si dokážu priatelia, respektíve manželia povedať pri objatí: „Som tu pre teba a nikdy ťa neprestanem milovať, pretože si tým najkrajším a najvzácnejším, koho som mohla, mohol stretnúť!“ Srdce sa rozhorí, spokojnosť narastie a príde záplava šťastia a radosti.
 
Tak veľmi potrebujeme jeden druhého, tak veľmi potrebujeme blízkosť. Avšak v tomto čase, ktorý prežívame si potrebujeme udržiavať určitú vzdialenosť, ale tá nemá byť prekážkou spomínanej blízkosti. Aká vzdialenosť nám škodí? Vzdialenosť, ktorá sa prejavuje určitým chladom, zameraním na seba, nervozitou, agresiou. Vzdialenosť, ktorej chýba radosť zo vzťahov, z naplnenia, z vedomia krásy bytia. Vzdialenosť, ktorá je spojená s emóciou smútku, depresiou, nezáujmom, ľahostajnosťou, či úzkosťou. Možno by stačila jedna veta od človeka, ktorému dôverujete, kto je pre vás priateľom. Veta porozumenia a lásky a práve, keď to najviac potrebujete, možno práve neprichádza. Keď skúšate zavolať, možno práve nedvíha, prípadne sa vám neozve ani viac dní a skúšate znova a znova a možno vám už je trápne vyjadriť: „Haló potrebujem ťa, potrebujem iba dve vety, aby som v tom momente vedela, že nie som sama.“
 
Naopak, čo robí s nami blízkosť? Pápež František v úvode novej sociálnej encyklike Fratelli Tutti sa vrátil k svätému Františkovi z Assisi a z jeho rád vybral jednu: „ Blahoslavený, kto tak miluje druhého, aj keď je ďaleko, aby bol vedľa neho.“ Nemyslím teda tú fyzickú blízkosť, ktorú teraz skôr nemáme, ako máme, ale aj takú na diaľku a predsa blízkosť, ktorú spomína pápež František. Keď si napríklad ráno zapnete mobil a čaká na vás nejaký pekný pozdrav, hneď z rána. Aký máte vtedy deň? Ak niekto na vás myslí, dáva vám tu emóciu radosti, šťastia. Vaša práca vyzerá inak, robíte veci s takou pasiou, jednoducho vám chutí život. A niekedy stačí fakt tak málo. Mňa to určite vie veľmi potešiť a dať takú šťavu do dňa. Už len, keď vám niekto napíše dobré ránko.
 
Nedávno som dostala pár dní za sebou správy cez messenger aj cez what´s up. Napísala mi Lucia, moja priateľka z coachingu: „Moni, len tak som si na teba dnes s láskou spomenula, pozdravujem a posielam lásku a objatie.“ Alebo naša misionárka Kami: „Ahoj Monka, ako sa máš? Neviem prečo mi dnes beháš po rozume, tak reku ťa aspoň pozdravím. Myslím na teba v modlitbách, drž sa mi.“ Na facebooku jedna známa Majka, vždy dá nejaký obrázok s prianím dobrého ránka a všetkých svojich priateľov takto pozdraví. Je to len vetička na zblíženie, nestojí nás veľa, iba chvíľku, ale premení nám celý deň, aj tú fyzickú vzdialenosť zmení na blízkosť. Posielať takéto milé správy, ako aj modlitbové uistenia, tiež som si povedala, že keď si aj tak spontánne na niekoho spomeniem v modlitbe, či len tak v srdci, dám mu to vedieť. Áno aj toto je blízkosť, aj keď máme veľa práce, plné dni a často povieme nemám čas, čo je už aj takým klišé, vždy to však môžem urobiť ja. Vyjadrujem tým, myslím na teba, záleží mi na tebe, si pre mňa dôležitý, aby som si našla pár sekúnd počas dňa a urobila ti radosť. Tieto slová uistenia, útechy, povzbudenia a nádeje sú vzácne, najmä v týchto časoch a myslím, že dobre padnú každému.
 
Láska je vedieť, že je tu niekto, kto sa o nás stará. My nie sme zabudnutí, nie sme osamotení, nie sme nejakou náhodou, sme v objatí niekoho s veľkým N. Impulz, či pozornosť lásky, ktorú v sebe cítiš, môžeš vyslať ty a nemusíš zostať v smútku a sám. Nečakať len na tých druhých, ani na ich odozvu. Vyjdenie zo seba, darovanie prináša rozkvet duše a dáva aj priestor slobody dovoliť zareagovať tým druhým, ako chcú. Keď teda obdarúvaš priateľov, nečakaj konkrétnu reakciu, vďaku. Ak naozaj veríš, že ťa Boh miluje, ponechaj priateľom slobodu reagovať na tvoju lásku im vlastným spôsobom.
 
Áno potrebujeme blízkosť viac, ako inokedy. Ja som si to uvedomila nielen pri objatí s ockom, ale aj pri mojej šesť ročnej neteri, keď sa ku mne často pritúlila, keď sme hrali spolu pexeso a prehrávali sme. Nech nás objatie blízkosť vie posilniť aj keď dávame, aj keď prijímame, aby sme vedeli vyhrávať v skúškach života, aj v boji s pandémiou, nielen s tou koronovou, ale aj pandémiou chladu a neľudskosti.
 
Monika Skalová