Duch pravdy, kto si?

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ Jn 14, 15-21
 
Ježiš nám prisľubuje iného Tešiteľa, čo podľa vyjadrenia evanjelistu Jána znamená, že tým prvým je on sám. Pošle tichého, bezreklamne Prítomného, ktorý nečakane spôsobuje aj veľký rozruch, a predsa nevieme odkiaľ prichádza a kam ide.
 
Slovom duch (rúach) sa v Starom zákone veľmi často označuje vietor, víchor. V prenesenom zmysle vyjadruje silu božského pôvodu, ktorá všetko tvorí a napĺňa. Označuje aj dych, ktorým sa líši živá bytosť od mŕtvej, a teda je princípom života, ktorého darcom a udržovateľom je sám Boh. Tento „duch života“ sa prejavuje vo všetkých vnútorných hnutiach človeka, ba označuje aj ľudskú osobu v jej intímnosti a integrite.
 
V chápaní biblického človeka má ducha i Boh. Je jeho podstatou a nástrojom činnosti. Áno, Duch Svätý, ako ho nazývame dnes, ticho účinkoval v dejinách spásy od počiatkov. Pri stvorení sa tvorivo vznášal nad vodami. Pán ho dával ľudu ako silu kráčať podľa jeho nariadení: Svojou múdrosťou sprevádzal patriarchov, napríklad Jozefa v žalári. Viedol kroky vodcov ako Mojžiša a Jozueho, ale i sudcov. Spočinul na kráľoch, osobitne na Dávidovi. Bol hýbateľom i „ústami“ prorokov. Pripravoval ľudstvo na príchod Mesiáša. Mohli by sme povedať, že celé dejiny spásy viedol s nenápadnou pracovitosťou. No ako Osobu rovnú s Otcom nám ho predstavil až Ježiš.
 
Kto z nás by tento božský Vietor do plachiet nebral? Symbolizuje ho aj voda, ktorá oživuje, obnovuje a osviežuje. A oheň, ktorý ohrieva, osvetľuje, stravuje. Príde sa nás zastať ako božský Obhajca – Parakleitos – Tešiteľ. Aby nás očisťoval vodou krstu. Príde, aby nám dal krídla pravdivej slobody a rozohrial naše stuhnuté srdcia nežnou Božou láskou…
 
Kto zachová Ježišove prikázania lásky otvára sa komunikácii s ponížene slúžiacim Duchom. Zníži sa k tejto zosobnenej Božej Pokore, alebo pokornej Tváre Boha. Svet ho nevidí, ani nepozná, lebo napriek vyspelej digi technike mu kanál pokory môže chýbať. Nám však stačí sa naň naladiť. Skloniť sa k nemu ako k prameňu, či ohnisku a otvoriť sa prúdeniu jeho života a novosti. Aby sme mohli podľa Pánovho priania mať účasť na jeho poslaní:  Potešujte, potešujte ľud môj (Iz 40,1).
 
sestra Dáša
Foto: Oheň, svetlo, Tešiteľ