O akú dokonalosť vlastne ide?

Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub.«  No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.  Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť.  A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.  Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.«  Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,  aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.  Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?  A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?  Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. Mt 5, 38-48
 
Božiu dokonalosť si niekedy predstavujeme vo forme vševedúcnosti, všemohúcnosti či nebodaj vo všadeprítomnosti. V lepšom prípade ako perfektnosť všetkých druhov a odtieňov. A ak túto Božiu požiadavku vztiahneme na seba v takejto forme, tak sa nám z toho pri vedomí našej všestrannej krehkosti môže i zatočiť hlava. 
 
Kľúč k tomu o akú dokonalosť v Ježišových slovách ide nájdeme v 20. verši tejto jeho reči, keď hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Farizeji a zákonníci boli statoční a bezúhonní ľudia. Ich problémom nebolo bežné pokrytectvo, ktorým sme si ich šikovne onálepkovali. Oni sa skutočne snažili žiť to, čo pochopili a hlásali: postili sa, robili dobré skutky, modlili sa, pracovali… Mali len jeden jediný problém: v tom všetkom boli zameraní na seba. V hĺbke srdca, v oblasti nevedomých motivácií im išlo o svoje „ja“. Ježišovi v evanjeliu ide vlastne o jedno: kráľovsky slobodne preskočiť či lepšie rozpustiť vlastný egoizmus. Lebo týmto krokom sa vyhrá všetko ostatné: pravá zbožnosť, plodnosť života a hlavne  otvoria sa dvere nášho srdca pre lásku. 
 
Len takýmto spôsobom budeme schopní nestavať sa proti, ale za. Samozrejme za dobro. Lebo byť protivníkom je nebezpečné marenie energie. Dejiny nás učia, ako povstanie proti zlu veľmi často končí ešte väčším zlom. Je to slepá ulička, pred ktorou nás Ježiš varuje. No nehovorí, aby sme nerobili nič. Radí nám narušiť rovnováhu toho, kto je voči nám nepriateľský tým, že z našej strany ním ponúkanú rolu nepriateľa neprijmeme. Ani osobne, ani skupinovo. A naznačili mu to napríklad tým, že mu z cesty neuhneme, ale s pokojom nastavíme druhé líce. 
 
Vráťme sa k Božej dokonalosti, ktorý dáva svoje slnko svietiť na dobrých i zlých. Jemu by nebol problém strčiť za hriechy kohokoľvek z nás do tmavej kobky, ba dokonca i odstrániť slnko, aby sme sa všetci ocitli vo večnej tme. No nerobí to. Je dokonalý svojou nezmernou trpezlivosťou, čakaním, porozumením pre našu krehkosť. A túži po tom, aby sa práve tento typ jeho dokonalosti ujal v srdci každého jeho učeníka.
 
sr. Dáša
Foto: Východ i západ slnka z hory blahoslavenstiev