Moja cesta za don Boscom na 28. ročníku Dní saleziánskej spirituality

Dni saleziánskej spirituality (DSS) sa konajú každoročne v Turíne. Stretnutie saleziánskej rodiny z celého sveta sa tento rok uskutočnilo v dňoch od 16.1.-19.1.2020 a so slovenskou výpravou išla aj saleziánka, sestra Anna Jaňáková.
 
Ako si sa dostala na DSS?
Doslova to bolo takto. Na cestu, na ktorú som sa tešila som sa vydala už deň predtým, rýchlikom do Bratislavy. Tam ma čakalo auto, v ktorom sedeli don Pavol Grach, Peter Kvas a Janka Kvasova salez. Spolupracovníci zo Zvolena. Do Talianska  sme prišli ďalší deň na obed. Zastavili sme sa na Crocette, kde študujú naši saleziáni s dočasnými sľubmi a potom sme pokračovali priamo na Valdocco, kde sa celé stretnutie konalo.
 
Aký program ste na stretnutí mali?
Boli tu konferencie, ktoré sa týkali predovšetkým Strenny 2020 DOBRÍ KRESŤANIA A ČESTNÍ OBČANIA Buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.“ Ďalej debaty za okrúhlym stolom, práca v skupinách, spoločná modlitba a spoločné stolovania. Zaujímavá bola modlitba vyjadrená  choreografiou tanca skupiny Adonai. Túto skupinu vedie a animuje pani Cristina Viotti, ktorá povedala tieto slova: „To, čo sme dnes predstavili, je „ako v nebi a tak na zemi“, to znamená, že v nebi je láska, milosť, poriadok, ktorý môže byť aj na zemi.“  Stretnutie oživilo v jedno popoludnie svedectvo sýrskych chlapcov saleziánskeho oratória Aleppa s don Pierrom Jabloyanom a novinárky Sally pracujúcej v Sýrií, ktorí hovorili so svojej viery, radostiach i ťažkostiach. Don Piere podčiarkol dôraz hovoriť o nádeji, lebo je tam vojna. Byť dobrými kresťanmi aj v čase vojny. Aj napriek tomu prichádzajú deti na katechizmus.  Majú tam každý deň oratko pre deti.
 
Z čoho si mala ty najväčšiu radosť?
Potešila ma možnosť navštíviť don Bosca v mesiaci január, pred oslavou jeho sviatku a môcť sa modliť v Bazilike, ktorú postavil. Obohacujúce bolo aj stretnúť sa so známymi, obohatiť sa, zdieľať, čím žijeme, spoznať nových ľudí, bývala som totiž v hoteli s misionárkou FMA- Maddalin z Indie, ktorá pôsobí v Tunise, medzi moslimami. Mohla som sa prehlbovať v saleziánskej spiritualite, v čom mi pomohla  aj  veľmi silná myšlienka hlavného predstaveného don Angel Fernandez Artime. Poukázal na svätosť, ktorú žili prví saleziáni, mama Margherita na Valdoccu. Narátal ich 13. Zarátal tam aj mučeníkov v Číne: Versiglia a Caravaria ,ďalej  Dominika Sávia. Francesca Besucca, Magoneho, Ruu, don Orione, Beltramiho a ďaľších, pretože don Bosco vedel vytvoriť klímu, aká má byť, aby boli všetci šťastní. Artime nás uistil, že sa to  dá žiť aj dnes. Aké je tajomstvo? Rešpektovať blížneho a dať mu pocítiť: Ty si pre mňa dôležitý.
 
Aké myšlienky ešte hlavný predstavený podčiarkol?
Napríklad: „Jedna vec je istá: v našej saleziánskej rodine máme veľmi vzácny nástroj. Táto tradícia, ktorá sa používala v čase dona Bosca, je dnes pre saleziánsku rodinu univerzálnym odkazom na celom svete. V skutočnosti na všetkých miestach, kam sme šli, vo všetkých saleziánskych realitách pôsobiacich v rôznych krajinách je vždy odkaz na Strennu roka. Znamená to, že je to skutočne pomocným nástrojom pri pokračovaní v našom spoločnom poslaní.“
 Iná myšlienka, ktorá zaznela z jeho úst: „ Dobrí kresťania počúvajú Boha, ktorý rozpráva. Vychovávať mladých k tomu, že Boh aj mne môže niečo povedať. Žiť autenticky saleziánsku spiritualitu. Ľudia potrebujú počuť, že nás niečo presahuje. Usilujme sa dať svetlo do života mladých a rodín. Vychovávať k aktívnemu občianstvu, byť iniciatívny v službe vedieť ponúknuť evanjeliové hodnoty. Byť na strane tých, ktorí nemajú hlas. Poukázal na aktuálnu migráciu a pohyb vo svete. 39 miliónov chlapcov a dievčat nemajú rodiny a nemá nikoho. Don Bosco odišiel z Chieri na Valdocco a venoval sa práve takým chlapcom.
Pýtal sa, čo znamená dnes Saleziánska rodina a vyjadril: „Sme jedna rodina, ktorá je zhromaždená na mieste, kde všetko hovorí. Toto je dom, kde všetci žili, predovšetkým sa tu hovorí o Ježišovi Kristovi. Don Bosco  chcel ukázať chlapcom kde nájdu zmysel života. Toto krásne tajomstvo sa máme naučiť všetci. Hovorí sa tu o škole svätosti v každodennom živote. Rovesníci Dominika Sávia boli takí istý ako on. Tu sa robilo všetko, s myšlienkou, ako pritiahnuť mladých ku Kristovi. Toto musí byť v centre aj dnes. Vždy s rešpektom voči iným náboženstvám. Pozor! Nikdy nehovorme sme len pre našich. Všetci sú pre Ježiša, vidieť sa ako Cirkev, sme tu pre všetkých. Don Bosco sa nemal kde zmestiť s 500 chlapcami. Miloval ich. Vedieť milovať až po unavenie sa. Toto je podstata charizmy. Svedčiť o Kristovi. Pýtať sa či náš spôsob života svedčí o Ježišovi. Musíme vedieť ako odovzdať Ježiša. Kde sa nachádzame? Potom hovoril príbeh o jednej matka moslimke, ktorá poslala svojich chlapcov do oratória preto, lebo sú tam šťastní. 2. dôvod pretože je tam duch rodiny a učia ich tam mať rešpekt. Prosme si od Ducha Svätého aby sme boli vždy verní. Nech nám nechýba nikdy sila, tvorivosť a láska. Pán Ježiš ťa urobí šťastným. Nech vás Pán požehnáva.“
 
Aké dojmy v tebe ostávajú?
Som veľmi vďačná, že som tam bola. Ten zážitok charizmy z celého sveta je úžasný. To, čo raz povedal don Bosco, že budeme nanášať odtiene farieb na charizmu, ktorú sme dostali ako dar, tak toto tam bolo veľmi cítiť. Skutočne Duch Svätý pracuje stále i dnes.
 
Anna Jaňáková, Dagmara Čepelová
Foto: ANS