Malí vekom, veľkí duchom. O svojom apoštoláte píše sestra Gabriela z Kremnickej

Takto by som mohla charakterizovať skupinu druhákov, ktorých mi Pán od septembra zveril na mojej novej škole v Bratislave na Lachovej. Týchto sedem žiakov, skrývajúcich v sebe nevinnú dušu Dominika Sávia, ma takmer na každej hodine privádza do vnútorného obdivu. No veď posúďte sami!  Po  tom, ako som ich zopárkrát oslovila „Moje ovečky“, prišla Natálka na hodinu náboženstva s piesňou Ovečky. Sama ju zložila a cez prestávku aj nacvičila so svojimi spolužiakmi, aby mi ju mohli zaspievať.

 

Po téme o stvorení sveta som ich povzbudila, že si môžu doma nakresliť  záhradu. Tú, v ktorej bývali Adam s Evou tak ako si ju asi predstavujú… Na nasledujúcej hodine ma prekvapila najmä Lea, ktorá s pomocou svojej maminy vyrobila 3D rajskú záhradu.

 

Zatiaľ najkrajším tvorivým prekvapením sa stala vianočná koleda Pásli ovce valasi. Zaspievali mi ju sprevádzaní vlastnoručne vyrobenou trúbkou pod dirigentskou paličkou Marvina. Keď som sa pozerala na dirigenta, ako rukami udáva rytmus a ukazuje raz zboru a potom zase trubkárovi Miškovi ako treba spievať i hrať, mala som pocit, že v ňom vidím malého Piotra Rubika. A myslím, že by ste sa i vy pobavili na hudobnom talente Miška. Ako zo svojej „trúbky“ = pravítka vyludzuje melódiu, ktorá takmer dokonale napodobňovala zvuk skutočného nástroja.

 

Tvorivosť týchto detí, ich úprimný záujem po objavovaní duchovného sveta a aktivita na hodinách i mimo nich sú pre mňa stimulom, že sa oplatí namáhať pre spásu ich duší. Pri stretnutiach s nimi si v duchu hovorím: tak toto je to, o čom Ježiš vraví v Evanjeliu, že skutočné poznanie o ňom nedosiahnu pyšní a sebavedomí, ale pokorní a maličkí…

 

sr. Gabriela Bauerová