Veľké saleziánske dielo aj v Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej v Bratislave

Sedím v škôlkarskej spálničke, kde práve zaspávali deti. Je ich akosi menej. Nejaká horúčková a „soplíkova“ choroba v týždni zaúradovala. Vtedy u nás učiteliek nastáva zvýšený dopyt po vitamínoch a spánku. Čo nie vždy sa podarí. Tak to odovzdávame Pánovi. Vtedy sa veľakrát presviedčam, že nejakou zázračnou milosťou sa my, učiteľky, držíme v zdraví.

 

Dvanásť malých apoštolov

Pozorujem tých malých človiečikov ležiacich na postieľkach. Je ich dvanásť. Dvanásť apoštolov, pomyslela som si. Vždy ma fascinujú tie malé detské očká, ktoré s dôverou na mňa vykúkajú spod perín. Najskôr majú oči otvorené dokorán, pozorne počúvajú rozprávku, či Biblický príbeh, ktorý im čítam. V tých očkách akoby sa ten čítaný príbeh odohrával naživo. Žasnem, ako niektoré deti hneď, po poslednom prečítanom slove zaspia. Vidím, že sú spokojné a v srdci nasýtené. Sú však aj také deti, ktoré na mňa zostanú hľadieť a sledujú, čo robím. Usmievajú sa. Čakajú, či ich ešte pred tým, ako zaspia, prídem pohladiť po vlasoch. Keď prídem k ich postieľke a pohladím ich, na pár sekúnd im zažiari úsmev na tvári a spokojne zavrú očká.

Podaktoré ale stále pozorujú každý môj pohyb. Sadnem si na stoličku, snažím sa modliť ruženec alebo čítam knihu. Občas, keď všetci zaspia, strihám, kreslím, maľujem a pripravujem pomôcky na výchovno-vzdelávaciu činnosť alebo tvorím čosi iné, napríklad píšem tento článok. Sú dni aj iné. Počas poobedného oddychu treba vyfúkať nos, niekoho viackrát pustiť na toaletu, či utíšiť plač zo zlého sna. Títo moji „dvanásti apoštoli“ však zaspali všetci.

 

Atmosféra sviatku dona Bosca a saleziánske dielo

V januári sme s deťmi veľa hovorili o svätosti. Najviac o don Boscovi. Atmosféru jeho sviatku cítiť v celej našej škôlke. V myšlienkach som však zablúdila k Vianociam, k našej dlhoročnej tradičnej vianočnej hre, ktorú sme v decembri s deťmi odohrali v saleziánskom mládežníckom stredisku na Mamateyovej. Naša škôlka je s týmto miestom duchovne spojená. V komunite sme so sestrami veľmi vďačné bratom saleziánom, že už druhý rok môžeme u nich odohrať vianočné divadelné predstavenie.

 

Tanec kontinentov

Tento rok sme „recyklovali“ tému. Bola pre mňa nostalgická, nakoľko hra Tanec kontinentov mala premiéru v kultúrnom dome Lúky v roku 2015. Bola to vtedy moja prvotina. Mamka Máška ma trpezlivo učila písať scenár. V tom školskom roku som aj začala učiť v CMŠ Márie Mazzarellovej. Všetko bolo pre mňa nové. Mala som obavy z takého veľkého projektu. Spoločenstvo a chuť zainteresovaných do celého diela mi dodalo odvahu.

 

Mať srdcia plné lásky

Do tohtoročnej vianočnej hry, pani učiteľky, pridali niekoľko nových scén. Scenár sme obohatili o nové postavy z ríše zvierat. Hlavná myšlienka spred rokov však zostala. Je stále aktuálna a v dnešných časoch omnoho viac, keď treba spojiť celý svet láskou i pokojom, ktorý môže dať iba Kristus. V príhovore pred premiérou Vianočnej hry povedala riaditeľka škôlky sr. Karolína, okrem iného aj to, že „každý kontinent túži po Spasiteľovi, po príchode Ježiša Krista medzi nás.“ V predstavení deti a zvieratká zo všetkých kontinentov cestujú za novonarodeným Ježiškom s malým darčekom. Avšak situácie, ktoré počas cesty zažijú nakoniec spôsobia, že darček pre Ježiška podarujú niekomu, kto ho v tej chvíli najviac potrebuje. Zdá sa, že k malému Ježiškovi prichádzajú s prázdnymi rukami. Boh veľmi dobre vie, že prinášajú najväčší dar – srdcia plné lásky.

 

Modlím sa, aby títo moji „dvanásti apoštoli“, vlastne všetkých dvadsaťpäť detí, ktoré mne a mojej kolegyni Pán zveril, mali plné srdcia lásky. To je to najdôležitejšie v našej saleziánskej charizme – stáť pri tých drobcoch, ktorých máme v celej škôlke deväťdesiatosem, ukázať im kúsok dobra v nich samých, v nás i vo svete.

 

sr. Martina Škvareninová FMA