V živote treba zakúsiť rôzne Vianoce, a potom ako Ježiš ísť znova verejne účinkovať

Liturgické čítania na nedeľu Krstu Krista Pána nájdete na tomto odkaze.

 

Zástupom pri Jordáne hlásal Ján krst pokánia a priblíženie nebeského kráľovstva tak presvedčivo, až mali dojem, že Pán s nebeskými vojskami je priam za humnami. A zatiaľ On bol s nimi už vo vode! Spomenutím remienkov na Ježišových nohách nám Krstiteľ predviedol aj to, kam siaha pravá pokora. To, čo my považujeme za maximum v nej bol pre neho len začiatok.

 

U Marka prvým verejným skutkom Ježiša bolo zaradenie sa medzi hriešnikov. Nechal sa krstiť, aby nám bol čo najbližšie, dokonca na hranici s hriechom. Neponoril sa iba do Jordánu, ale aj do hĺbok smrti, aby sme ani v nej viac neboli sami.

 

Nad Ježišom sa pri krste ukázal obraz holubice a celé zástupy počuli hlas z neba. V tom momente začala éra novej komunikácie medzi Bohom a človekom: otvorilo sa nebo Božieho slova. Tento krát nad všetkými národmi, až podnes.

 

Duch Boží sa už vznáša nielen nad vesmírnymi vodami (Gn 1), ale ukázal sa ako Božia pokora v podobe krehkej holubice. Zjavuje sa i nad našimi obyčajnými riekami a vodami. Ako znamenie začiatku nášho definitívne nového stvorenia skrze krst.

 

A Otec nám predstavuje svojho Syna

Ako Izáka (milovaný), tiež ako Dávidovho potomka (môj syn) a ako Izaiášom predpovedaného Pánovho služobníka (v ktorom mám zaľúbenie). Čiže ako celé starozákonné očakávanie v skratke. Ako celkom konkrétnu ukážku toho, že keď chceme niečo z Nového zákona lepšie pochopiť, nájdeme to oveľa podrobnejšie v Starom. Tak je už medzi nami nielen Božie dieťatko, ale celá Trojica Lásky! Vďaka Ježišovmu a nášmu krstu.

 

V živote treba zakúsiť rôzne Vianoce: v hojnosti alebo v krajnej chudobe, vo vytržení i v suchote, v pokoji či trápení, v samote alebo s najchudobnejšími, v rodine či v nemocnici… A potom ako Ježiš ísť znova verejne účinkovať. S Duchom Svätým sťa krotké a jednoduché holubice – čiže vlastným príkladom; Otcovým slovom – ak nás budú chcieť počúvať a ako Ježiš – každodenným umieraním sebe. A stihneme zažiť aj to, aké je krásne pomáhať tým, ktorí nás ako Ježiš Jána čochvíľa prerastú.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša