„Občas mám pocit, že zmeniť divé zvieratá na baránkov je nad naše sily,“ píše sestra Fany z Rožňavy

 

Čím žijeme my v Rožňave? Nuž, tak trocha zverincom. Ako Don Bosco, aj ja mám občas pocit, že zmeniť divé zvieratá na baránkov je nad naše sily. Ale potom sú aj chvíle, keď celá tá divočina urobí niečo tak krásne a dobré, až mám pocit, že oni menia na ovečku mňa.

 

V Centre pre deti a rodinu DOMINIKA sme už nejaké tie zvieratká mali. Teraz mám na mysli korytnačky a rybičky (teda tie, ktoré prežili). No za posledné mesiace sa nám zverinec mierne rozrástol. Najprv prišli dva zajace, potom šesť sliepok. Už vtedy som mala obavy, ako to tie zvieratá s našimi deťmi prežijú. A tu ma opäť prekvapili. Až na občasné incidenty sa naozaj snažia o zvieratká pekne postarať, majú z nich radosť a majú ich radi. Dokonca aj sliepky sa už nechajú pohladkať a za odmenu im znášajú vajíčka. Najnovším prírastkom boli dve mačatá, ktoré celkom rýchlo rastú a s ktorými sa deti najradšej hrajú. Vycvičili ich lepšie než tigre v cirkuse, aj keď ako cirkusanti sa občas cítime aj my, keď sa snažíme naše mačky zachrániť raz z vysokej tuje, inokedy zo strechy.  Čo vám poviem, vyliezť je ľahšie ako zliezť.

 

No a aby zvierat nebolo málo, minulý víkend  nám priplávala aj veľká ryba. Nezdržala sa dlho, len na chvíľu zhltla nášho Jonáša a neskôr aj nás. Ale všetko po poriadku. Takmer 20 dievčat z Rožňavy od 4. do 6. ročníka k nám prišlo na podmorskú nocovačku. Na palubu lode sa cez všelijaké hry a aktivity dostal aj zvláštny človek – Jonáš. Príbeh už asi poznáte, čakala nás veľká búrka a po nej ryba. Zviera, ktoré poslal Boh, aby nám v tme pripomenul svetlo, ktoré predsa len chceme dávať ďalej. Tak teda aj náš zverinec a my s ním sa o to chceme naďalej usilovať.

 

Fany Martinková