Sestra Martina Škvareninová: „Deti sú otvorené pre duchovno a je podstatné chrániť čistotu ich sŕdc.“
V posledných dňoch vo mne rezonuje myšlienka z Malého princa: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Často sa to nanovo učíme cez deti, ktoré nám, štyrom sestrám z komunity vyčlenenej špeciálne pre toto poslanie, zveril Boh. Študovali sme za učiteľky pre predprimárne vzdelávanie, ale to podstatné sme sa naučili a stále sa učíme každodennou prácou.
V našej Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej máme roky zaužívané pravidelné sväté omše raz do mesiaca. Dva roky dozadu nám saleziáni z mládežníckeho strediska na Mamateyovej slúžili sväté omše dvakrát do mesiaca. Mávali sme sväté omše pre dve triedy mladších a dve triedy starších detí.
V tomto školskom roku sme opäť „nabehli“ na sväté omše raz do mesiaca, kde sa stretávame ako jedno veľké spoločenstvo. Na svätú omšu sú pozvaní aj civilní zamestnanci školy. Pani učiteľky sa zúčastňujú pravidelne, aj kvôli asistencii počas svätej omše, ale i pre to, že túžia po načerpaní duchovných síl pri Eucharistickom stole. Prečo spomínam sväté omše? Pretože v nich zachytávam to, čo je možné vidieť iba srdcom.
Od septembra sme mali tri sväté omše
Jedna z nich bola „výnimočná“. Zúčastnila sa jej naša vizitátorka, sr. Mária Assunta, o ktorej sa už veľa písalo v saleziánskych médiách. Bolo cítiť rodinnú saleziánsku atmosféru a myslím, že aj úsmev sr. Assunty stál za to. Ďalšie dve sväté omše sme mali koncom septembra a druhý októbrový týždeň. Sväté omše slúžil salezián don Róbert Flamík, ktorý sa s vnímavou trpezlivosťou dokázal „skloniť“ k detským srdciam.
Druhá svätá omša v septembri bola na sviatok sv. Michala, sv. Gabriela a sv. Rafaela, archanjelov. Hlboko sa ma dotkla otázka dona Roba: „Deti, kto z vás už videl anjela?“ My, dospelí, sme zabudli na to, či sme vôbec niekedy anjela videli. Detské rúčky sa ako na povel zdvihli a žiadali o slovo. Niektoré deti povedali, že anjela ešte nevideli, ale mnohé z nich presvedčivo opisovali ako anjel vyzerá. Jedno videlo anjela v bielych šatách, druhé videlo anjela so zlatými krídlami. Iné deti povedali, že anjel je duchovný a nemá telo. A viacerí z chlapcov tvrdili, že anjel má meč a štít.
Bolo to také dojímavé
Možno je to detská fantázia a možno to vidia ich čisté srdcia. Presvedčivosť detí bola úžasná. Naplnila moje srdce túžbou opäť viac a mocnejšie sa obracať na svojho anjela strážcu. Po svätej omši mi naša nová zamestnankyňa povedala: „Počas svätej omše som sotva slzy udržala… Také dojímavé to bolo.“
S vďačnosťou v srdci si nanovo môžem povedať a myslím, že aj všetky sestry v našej „škôlkarskej“ komunite: Deti sú otvorené pre duchovno a je podstatné chrániť čistotu ich sŕdc. V dospelosti aby nezabubli, že iba srdce vidí to podstatné.
sr.Martina Škvareninová FMA
