Sme Božie deti a nosíme v sebe jeho tvár
Liturgické čítania na 29. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.
Ježiš svojím slávnostným vstupom do Jeruzalema a najmä vyčistením chrámu, rozbúril celú politickú situáciu v Jeruzaleme. Urýchlil chuť najvyšších predstaviteľov – najmä saducejov – aby ho zlikvidovali. Predchádzajúce podobenstvá, ktorými sa prihováral ľuďom, k tomu tiež len pridali. Aby obeta kríža vyšla presne na Veľkú noc, Ježiš je zrejme opatrný: cez deň ho chránia zástupy sympatizantov, na noc odchádza k svojím blízkym do Betánie.
Pokojné protivládne protesty okolo neho si vyžadovali aký-taký dialóg s vládnou mocou, ktorý však bol zo strany farizejov neúprimný, plný nástrah. Miešali pravdu s lichôtkami, ktoré následne zaväzujú. S výstižnejším prekladom sa zaliečali aj Ježišovi, že nehľadí na to, ako sa kto tvári.
Ježiš v odpovedi naznačuje hlbší fakt
Palestína bola podľa nich Bohom prisľúbená pre Židov. Preto sa platenie daní chápalo ako kolaborácia s Rimanmi. Ak Ježiš odpovie židovskej smotánke neplatiť, postaví si proti sebe colníkov a najmä celú vládnu garnitúru. Ak odpovie platiť, stratí zas podporu všetkých chudobných, utláčaných, pokorovaných. Keby sa ho na tú istú vec pýtali učeníci v súkromí, možno by reagoval inak.
Ale v prípade provokácie odpovedá v zmysle, že ak má cisár mincu označenú svojou podobou a podpísanú svojím menom, aby mu ju vrátili. Takáto odpoveď uspokojila každého: tých čo s Rimanmi udržujú korektné vzťahy i tých, ktorí by im najradšej ich peniaze hodili o hlavu. V skutočnosti Ježiš naznačuje hlbší fakt. A síce, že čo vlastne okrem tej mince patrí cisárovi? Veď Bohu patrí všetko, aj cisárova moc i cisár sám… Ba ešte viac: Ty i ja nosíme Božiu podobu a preto každý z nás patrí nadovšetko Bohu.
Nevieme, ako prijali protivníci Ježišovu odpoveď. Asi nijako, lebo ich zaujímala pasca, a nie Ježišov postoj. O Ježišovi protivníci v úvode príbehu síce povedali, že nehľadí na tvár človeka, po našom: ako sa kto tvári. Ale mýlili sa: on hľadí aj na tvár cisára na minci. Na cisára hľadí nie ako na božstvo, ani ako na diabla, ale ako na človeka. A bude do konca čias hľadieť na každého z nás, lebo sme Božie deti a nosíme v sebe jeho tvár.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sr. Dáša