Ježiš nás učí poctivo denne zápasiť o pravosť a ozajstnosť

Liturgické čítania na 28. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.

 

Pri tomto obsahovo bohatom podobenstve nám asi najviac udrie do očí hostiteľova prísnosť, s akou dá vyhodiť úbohého hosťa bez sviatočných šiat. Jednou z tradičných vysvetlení je, že sa tieto rúcha rozdávali pri vstupe na svadobnú hostinu. Niečo ako u nás voľakedy pripínali vetvičku rozmarínu na oblečenie svadobčanov a ten kráľov hosť (ktorý prišiel k účasti na hostine ako slepé kura k zrnu) nemal chuť sa vyzdobiť. Podobenstvo tak dodnes evokuje veľkolepú nebeskú hostinu, na ktorú sa prichádza so vstupenkou krstného rúcha. Ježišove príklady však mávajú ešte hlbšie dimenzie.

 

V prvom rade si v mysli musíme oddeliť Lukášovo prevedenie podobného podobenstva (14,15-24), v ktorom po odmietnutí pôvodných pozvaných, píše o zavolaní chudobných, mrzákov či slepých z ulice na večeru. Čo samozrejme tiež hrá s Ježišovým myslením a evanjelistovou senzibilitou voči marginalizovaným. Ale verzií Ježišom prerozprávaných príkladov bolo zaiste veľa.

 

Odmietnutie nezdvorilosť, či rebélia?

Evanjelista Matúš hovorí o kráľovskej hostine, ktorá má neodmysliteľne politický podtón. Tí, čo ju odmietli vlastne deklarovali neprijatie kráľa ani jeho syna. S následkom zničenia celého mesta vzbúrencov. Čiže na rozdiel od Lukáša, kde na večeru pozýval hostiteľ akoby seberovných, tu najvyššie postavený v krajine volá na slávnosť podriadených. Pri jeho odmietnutí nešlo potom iba o nezdvorilosť, ale otvorenú rebéliu. Samozrejme, obe verzie podobenstva sú celkom legitímne: Boh je nám blízky, ako o tom píše Lukáš, ale zároveň jeho majestát ďaleko prevyšuje našu malosť, ako pripomína Matúš.

 

Keď išli kráľovskí sluhovia zavolať nových hostí, Matúš nespomína chudobných. Konštatuje ich rôznosť a medzi riadkami aj ich vnútornú nepripravenosť na hostinu. Uprostred nich sa našli i takí, ktorí síce formálne prišli, ale tým, že sa nedali do „svadobného“, postavili sa proti kráľovi vo vnútri. Srdcom.

 

Ježiš nám týmto príbehom prerozprával niečo, čo neskôr Augustín vyjadril o príslušnosti do Cirkvi. Nie všetci, ktorí sú vonku, sú mimo nej, a nie všetci, ktorí sú v jej vnútri, sú v nej skutočne. A to je vážna polemika týkajúca sa každého z nás. Učí nás nenavyknúť si na svoju „pozíciu“ v Cirkvi a poctivo denne zápasiť o pravosť a ozajstnosť.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sr. Dáša