K záverečnému vyznaniu učeníkov: „Naozaj si Boží syn,“ sa dá prebojovať

Liturgické čítania na 19. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.

 

Pred týždňom sme boli svedkami ako sa Ježiš nechal vyrušiť z modlitby  v ústraní vďaka súcitu k zástupu ľudí.  Po ich kompletnom nasýtení sa vracia späť do samoty, na čo Matúš upozorňuje dvakrát. Je zrejmé, že samota bola pre Ježiša dôležitá. Zvyčajne si predstavíme, že sa potreboval s Otcom poradiť, počúvať ho, prosiť za zverené poslanie. To všetko je veľmi pravdepodobné, ale ak si spomenieme na jeho Abba – Otče, tak bude pravdou i to, že sa chcel nechať svojím Oteckom milovať, sýtiť jeho láskou, najmä vtedy, keď ju zástupy, alebo učeníci od neho potrebovali vo zvýšenej miere.

 

K samote Ježiš prinútil aj svojich učeníkov. Už sa stmievalo, keď mali nastúpiť na loďku a veslovať nevedno prečo na ďaleký druhý breh. Samozrejme, že sa im z úspešnej atmosféry a od dvanástich košov nechcelo. Chcel v nich tým Ježiš niečo dosiahnuť? Nočný výlet učeníkov na nepokojnom jazere naberal okrem vysilenia aj na hrozivosti. Breh aj úsvit boli v nedohľadne a ešte k tomu zbadali aj prízrak. Ježiš sa im však dáva spoznať a dvojnásobne ich povzbudzuje: vzchopte sa, nebojte sa!

 

Ako to je s Petrom

Peter si poslušným veslovaním a rozjímaním nad prežitými udalosťami „namodlil“ vieru, s ktorou prosí vydať sa za Ježišom aj na neisto. Ten, ktorý povedal: poďte ku mne všetci (Mt 11,28) a kto prichádza ku mne toho neodoženiem (Jn 6,37), prijal Petrovu, napohľad nerozumnú prosbu. A keď sa už topil, volajúc k Ježišovi nanovo spoznal, že je nielen divotvorca, ale jeho záchranca – Spasiteľ.

 

Peter nevedel do čoho ide, ale vedel, že ak je to On, musí ísť k nemu. Nasledovanie Ježiša sa nedá technicky pochopiť ani vysvetliť. Modliť sa znamená ísť k Ježišovi často v tme, na neisto, s vetrom oproti. Ale za každú cenu, opustiac i spoločníkov, dokonca aj ten kúsok plávajúceho dreva pod svojimi nohami.

 

K záverečnému vyznaniu učeníkov: „Naozaj si Boží syn,“ sa napriek akýmkoľvek utrpeniam, ktoré nás v živote mátožia, dá prebojovať. Vytrvalou modlitbou, ktorá za každým prízrakom strachu rozlíši láskavú Božiu prítomnosť. Modlitbou, aj keď namáhavou, v ktorej sa ti dá Ježiš spoznať osobne. Ako tvoj Spasiteľ.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sr. Dáša