Tam, kde sa zrodila saleziánska charizma zložila Nikola Mihalčinová prvé rehoľné sľuby
Posledný júlový týždeň priniesol do našej slovenskej saleziánskej rodiny novú saleziánku. Rehoľné rúcho, kríž a Stanovy prijala z rúk generálnej matky Chiary Cazzuola slovenská novicka Nikola Mihalčinová. Prvé rehoľné sľuby skladala spoločne s ďalšími štyrmi novickami v Bazilike Panny Márie Pomocnice v talianskom Turíne. Tri z nich pochádzali z talianskej provincie Piemont a jedna novicka z Maďarska.
Na slávnosti sa zúčastnila aj skupina sestier saleziánok zo Slovenska spoločne s provinciálnou predstavenou Monikou Skalovou a vikárkou Miroslavou Tarajovou. Prítomní boli aj rodičia a dedko novicky Niky. Cesta začala o piatej ráno príchodom na Bratislavské letisko. Skorá ranná hodina im nebránila žasnúť nad veľkým Božím dielom, ktoré mohli sledovať z nadhľadu okien lietadla. Cesta vlakom Miláno – Bergamo ušla veľmi rýchlo, nakoľko talianske vlaky idú aj 300 km za hodinu.
Na Valdoccu, kde sa zrodila saleziánska charizma, medzi prvými stretli skupinu mladých z Banskej Bystrice. Boli tam tiež mladí z Bardejova spolu, sestry saleziánky a bratia saleziáni. Zvítanie s novickou Nikou bolo veľmi srdečné a radostné.
Po izbičkách don Bosca s don Enricom
Slovenská skupina sestier s príbuznými našej novicky Niky ešte v ten deň navštívila vzácne miesta, kde žil a pracoval pre dobro chlapcov don Bosco a jeho mama Margita. Po Bazilike a izbičkách dona Bosca ich sprevádzal salezián don Enrico Lupano.
„Don Enrico nám veľa rozprával o donovi Boscovi. Som rada, že som si mohla mnohé situácie z don Boscovho života opäť vypočuť, pripomenúť a oprášiť. Najviac ma oslovila myšlienka o výchove: Najväčšia chyba, ktorú ako vychovávatelia robíme je, že sa ponáhľame a chceme všetko dosiahnuť rýchlo. Prejsť od vlka k baránkovi chce čas,“ podelila sa jedna z účastníčok slovenskej výpravy.
Don Enrico ocenil mnohých kňazov, ktorí don Boscovi pomáhali, povedal, že „nemôžeme sa na don Bosca pozerať ako na samého, ale treba si všimnúť ľudí ktorých mal okolo seba a ktorí mu pomáhali s chlapcami, ktorí ho duchovne sprevádzali.“ Rezonovala aj myšlienka, že podstatou zasväteného života „je zbytočné hovoriť o Ježišovi, ak sa neprihovárame Ježišovi.“ Tiež, že dôležité je „pamätať na to, prečo sme prišli do rehole.“ Tieto myšlienky veľmi prepojili slávnosť skladania prvých sľubov, ktorá sa uskutočnila v sobotu 29. júla.
Slávnosť skladania prvých sľubov
Eucharistickej slávnosti predsedal don Stefano Martoglio, vikár hlavného predstaveného. Koncelebrovali saleziáni dona Bosca, ktorí sprevádzali mladé ženy na ceste ich povolania.
V homílii sa don Stefano dotkol Božieho slova, ktoré ponúkala liturgia obradu z kníh Deuteronómium, z Listu Filipanom a Matúšovho evanjelia.
Zdôraznil niekoľko výziev:
„Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný: Počúvaj Boha. On vždy hovorí aj keď ho nepočuješ. Počúvaj do hĺbky, počúvaj v hĺbke svojho srdca. Počúvanie Boha je zdrojom tvojej poslušnosti.
A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša: Boh ma priťahuje, všetko ostatné sú smeti. Vo viere nikdy nevypínaj, nestláčaj tlačidlo „vypnúť. Nie je možné hovoriť o nejakej skúsenosti, ak tú skúsenosť nemáš.
Nebuďte ustarostení: Ja sa o teba postarám, hovorí Boh. To je prozreteľnosť Boha. On vie o tvojich potrebách. Prítomnosť Boha medzi ľuďmi je aj tvoj pokoj a radosť. Tvoja prítomnosť Boha medzi ľuďmi bude tvoj pokoj a vyrovnanosť.“
Obrad skladania profesie v dvoch jazykoch
Po homílii sa začal obrad skladania rehoľnej profesie. Sestry Mária Giovanna Mammarella a Luisa Menozzi predstavili kandidátky. Ako odpoveď na Otcovu lásku každá z piatich noviciek prečítaním formuly profesie vyjadrili darovanie sa Bohu a mladým ľuďom a vyslovili záväzok žiť podľa evanjeliových rád Stanov Inštitútu Dcér Márie Pomocnice. Novicka Nikola prečítala profesiu sľubov aj v slovenskom jazyku. V turínskej Bazilike zaznel dvakrát slovenský jazyk. Najskôr cez prečítané druhé čítanie z Listu Filipanom v slovenčine a potom slová profesie.
V závere eucharistickej slávnosti zazneli slová vďačnosti od nových sestier neoprofesiek. Prihovorila sa taktiež generálna matka, ktorá poďakovala prítomným, najmä rodičom a všetkým tým, ktorí kráčali cestou týchto mladých žien. Zdôraznila, že je dôležité „nájsť ľudí, ktorí pomáhajú mladým zorientovať sa na ceste k povolaniu a nájsť si svoje miesto v živote. To je najväčším poslaním, najväčším darom, ktorý im môžeme dať.“ Na záver ich zverila všetkým zúčastneným, pretože zložili sľuby pred nimi a to zaväzuje modliť sa za nich.
Po požehnaní mladé sestry priniesli a položili na oltár dona Bosca a na oltár Matky Mazzarellovej horiacu lampu a zverili sa do ich ochrany.
Pohostenie a cesta povolania Nikoly
Pozvaní hostia sa potom stretli na pohostení u sestier saleziánok neďaleko Baziliky. Novicky z medzinárodného noviciátu pripravili pre nich pestrý program. „Cesta do Turína bola pre nás veľkým darom. Najsilnejším zážitkom bolo pre mňa radostné spoločenstvo so sestrami, tichá modlitba v Bazilike. Nezabudnuteľné bolo gesto Matky Chiary, keď sa išla s novými sestrami modliť k oltáru Matky Mazzarellovej,“ podelila sa o svoje zážitky ďalšia zo slovenských sestier.
Na záver sa podelila o svoju skúsenosť s povolaním svojej dcéry pani Mihalčinová: „Keď mi Nika oznámila, že chce byť saleziánkou prijala som to v pokoji. S manželom sme jej nebránili v jej životnom rozhodnutí. Vôbec sme si nevedeli predstaviť, čo to všetko obnáša a aká je to náročná formácia. Verila som však, že to dokáže. Do Turína sme sa s manželom a dedkom veľmi na Niku tešili. Prežívali sme s radosťou, že sa rozhodla skladať sľuby práve na tomto mieste, kde don Bosco začal svoju cestu k mladým. Mala som predtým rôzne obavy, ale keď som ju v deň sľubov uvidela v habite, všetky zo mňa opadli. Vtedy som si začala naplno užívať slávnosť našej saleziánky.“
Slovenské sestry, spoločne aj so sestrou Nikou a jej príbuznými odlietali v skorých ranných hodinách späť na Slovensko. Odnášali si veľa zážitkov a v srdci radosť, že Boh stále počíta so saleziánskymi povolaniami tu na Slovensku. Don Bosco a Matka Mazzarellová nad nimi bdejú a sprevádzajú ich.
Maminka Niky ešte v závere dodala: „Som šťastná, že som mohla byť prvýkrát v Turíne, že som mala možnosť stretnúť vašu generálnu matku. Je to veľký dar, ktorý sme mohli s rodinou prežívať aj vďaka vám.“
sr. Martina Škvareninová
Foto: Martina Škvareninová, Lamiya Jalilová, Marek Pančura
