Otvorenosť priťahuje požehnanie! píšu sestry z Michaloviec

Stalo sa vám už, že ste mali strach z výzvy, ktorá stála pred vami? Niekedy sa nepúšťame do nových vecí, pretože máme strach, čo nové a nečakané nám prinesú. Že budeme musieť opustiť určité stereotypy, na ktoré sme zvyknutí, svoje pohodlie, …

 

Spomínam si, na deň, keď sa začala vojna na Ukrajine a ľudia  húfom utekali cez hranice. Na východe Slovenska sa veľmi rýchlo zmobilizovali rôzne organizácie, ktoré prišli poslúžiť a zdieľať utrpenie s práve utekajúcimi Ukrajincami.

 

Naša komunita sa nachádza len pár kilometrov od hraničného priechodu s UA. Preto sme boli zo dňa na deň postavené pred novú výzvu – pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou. Keďže sme boli zamestnané hľadali sme vhodnú formu, ako poslúžiť, ako sa zapojiť? Rozhodli sme sa otvoriť náš dom a poskytnúť ubytovanie a priestory pre odpočinok dobrovoľníčkam, ktoré sa hlásili a prichádzali pomáhať na hranice. Prípadne ak nám Boh pošle nejaké UA rodiny, prijmeme aj ich. Nevedeli sme ako dlho to bude trvať, ale otvorili sme sa. A tak sa náš dom stal na niekoľko týždňov útočiskom pre tých, ktorí sa stávali každý deň útočiskom pre utekajúcich a opustených, stal sa miestom, pre rodiny, ktoré aspoň za chvíľku opäť mohli zažiť domov a prijatie.

 

Za tých niekoľko týždňov sa spojili mnohé životné príbehy s našimi príbehmi, mnohí neznámi sa stali zrazu známymi, stali sa priateľmi. A tak sa aj vďaka našej otvorenosti otvárali srdcia druhých ľudí ponúkajúci svoju pomoc a ochotu.

 

Bola to pre mňa veľmi silná a krásna skúsenosť. Skúsenosť, na začiatku ktorej stal strach z neznámeho, skúsenosť otvorených sŕdc, ktoré aspoň na pár dní priniesli nádej, skúsenosť živého a žehnajúceho Boha, ktorý sa stará o tých, ktorí sa mu otvoria.