Nastala vigília tvojho i môjho vzkriesenia

Liturgické čítania na Veľkonočnú nedeľu nájdete na tomto odkaze.

 

Opätovne prežívame kľúčovú udalosť našej viery. Zdá sa však, že evanjelisti nie sú ani pri jej opise jednotní. Marek hovorí, že k hrobu sa ženy vybrali zavčas rána, hneď po východe slnka, a Ján zas, že šli ešte za tmy. Aby sme ich svedectvo lepšie pochopili, je dobré vedieť, že prechod od tmy k svetlu je v tom kraji oveľa rýchlejší ako u nás. Okrem toho – len tak na okraj – je možné, že Ján opisuje ženy v momente odchodu z domu a Marek zas pri príchode k hrobu. Zrejme obom ide predovšetkým o to, že ľudstvo konečne a definitívne prechádza z tmy do svetla.

 

Mária Magdaléna nielen hovorkyňa žien

Pozoruhodné je, že Ján apoštol predstavuje Máriu Magdalénu nielen ako hovorkyňu žien, ale aj ako milú z Veľpiesne, ktorá hľadá svojho milovaného aj za tmy. Hľadá ho, aby ho za každú cenu našla. Ján s Petrom dajú na jej slová a bežia k prázdnemu hrobu. Niet ho. Mizne dokonca i jeho mŕtve telo, aby po ňom neostalo už vôbec nič? Poznáme podobné pokušenia, keď sa zdá, že Boh sa z nášho života úplne vytratil… A predsa Ján v totálnej temnote duše vytuší pravé svetlo, večné a nekonečné. Hoci v prítmí hrobu, predsa očami srdca už vidí najúžasnejšiu správu všetkých čias.

 

Po ťažkej drine vykúpenia strávilo Ježišovo telo svätý šabat v najtichšom odpočinku. Diabolskou zlobou zdemolovaný a dokatovaný Ježiš nezanecháva za sebou hrob ako vykradnutý bankomat po výbuchu. Ale v do špiku kostí prenikavom mrazení pri pohľade na dôstojný poriadok v ňom. S plachtami pokropenými krvou ako po svadobnej noci, ktorou dokonal svoju navždy vernú manželskú zmluvu s ľudstvom. Omotané plachty okolo jeho tela ostali asi ako po spľasnutom balóne. O nich totiž Písmo nehovorí, že by boli poskladané, ani že by boli na osobitnom mieste, na rozdiel od šatky z tváre. Nehovorí ani že by boli v neporiadku ako po nejakom nervóznom zmotávaní. Vskutku, Zmŕtvychvstalý chaos po sebe zrejme nenechal.

 

Rozpačití učeníci sa vrátili do tmy svojich domovov

Ešte nechápali. Ale Ján už nesie vo svojom vnútri veľké svetlo. Ku komu sa po veľkonočnom bdení pridáme my? Dodnes nám slávna evolúcia – pýcha vedy – navráva, že smrť definitívne zvíťazí nad všetkým. Zánikom vesmíru nejakou kozmickou či ekologickou katastrofou. Ježiš Kristus sa jej už pred dvetisíc rokmi opovážil protirečiť a ako jediný v celých dejinách zasadil smrteľný úder samotnej smrti. Takže môžeme radostne skandovať: „Smrť, kdeže je tvoje víťazstvo!?“ Zabitý Boh stavia v každom, kto má o to záujem, hrádzu proti zlu. Nastala vigília tvojho i môjho vzkriesenia.

 

Pane, daj nám milujúce hľadanie Márie a Jánov veriaci pohľad v tme života, aby sme vyrástli zo seba samých a naše kresťanstvo opäť rozkvitlo.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša