Nemáme iné prikázanie než nasledovanie láskyplného a milosrdného Boha

Liturgické čítania na 7. nedeľu v období cez rok cyklus C nájdete na tomto odkaze.

 

 

Po Ježišových blahoslavenstvách z minulej nedele evanjelista doslova sype celú podstatu kresťanskej lásky. V nej už nejde len o nejakú osobnú spiritualitu v duchu blahoslavenstiev, ale o pravé sociálne vzťahy, ktoré majú trvácnosť a špičkovú hodnotu. Na druhej strane iba ten, kto prijme blahoslavenstvá do svojho života, ľahšie sa učí autentickej láske. Blahoslavenstvá sú cestou k cieľu, ktorým je kráľovská sloboda lásky.

 

Tento vrchol evanjelia jasne odhaľuje, že kým nemáme v rukách vlastné srdce a city, nemôžeme opravdivo milovať. Lebo proti nesympatickým a nepríjemným ľuďom sa v nás automaticky vytvárajú hrádze odstupu, podozrievania, ba aj odporu. V tom prípade pravú lásku máme šancu len imitovať. Aj to iba nakrátko.

 

Ale keď sa pokojne, celistvo a s triezvou hlavou odhodláme elegantne vykročiť na cestu lásky k tým, čo nás nemusia, v tom bode ja naša viera značková. Po Ježišovi. Sprvu to môže byť ako pozvoľný vstup do studenej vody, no postupne sa v nás rozhojní ozajstná sloboda bez podmieneností zvonka či zvnútra. To značí, že nás nebude podmieňovať nevraživé správanie toho druhého, ale ani vlastné zábrany a obavy. Naučíme sa milovať bez kŕčovitej vôle: kráľovsky slobodne, z vlastného rozhodnutia.

 

Logika evanjeliovej spirituality nepozná inú dokonalosť ako bratskú lásku, ktorá dosvedčuje, že sme Božie deti. Nemáme iný cieľ ako lásku, ktorá vie odpúšťať, pretože zakúsila dar odpustenia. Nemáme iné prikázanie než nasledovanie láskyplného a milosrdného Boha preukazovaním dobra a milosrdenstva. Lebo preukazovať dobro aj tým, ktorí nás nenávidia  je rovnako radikálne a paradoxné i dnes.

 

Až toto je znakom, že sme pomocou Písma, života či modlitby rozpoznali Božiu tvár a že sa začíname na ňu aj podobať! Len tak medzi nami: Nepotrebujú lásku viac tí, ktorí nemilujú? Aby sa uzdravili?

 

sestra Dáša