Markovo evanjelium je vzácne aj preto, že nám občas ponúka akoby záber skrytou kamerou

Liturgické čítania na 14. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Pomôžme si na úvod obrazom: Predstavte si, že ste sa vrátili zo zahraničnej stáže s výbornými inšpiráciami, nanovo pochopenými víziami a doma – mráz. Ani pohnúť. Podobnú sprchu zažil Ježiš, keď sa po prvých evanjelizačných cestách vrátil do Nazareta. Ako novopečený rabbi, sprevádzaný už aj učeníkmi. Prednedávnom ho príbuzní chceli z Kafarnauma odviesť ako pomäteného. Teraz prišiel sám a všetko sa začalo pozitívne. Uznanie, prijatie… Až kým si domáci nepoložili otázku: Odkiaľ túto múdrosť môže mať? Uvedomili si, že nie od nich, a to sa stalo kameňom úrazu v zmysle: „Nedovolíme, aby sa nad nás povyšoval!“ A tak si začali na správne položenú otázku odpovedať sami, ale nesprávne. Nespracovaná súťaživosť, potlačená závisť, či márnivosť – mohli byť emócie, ktoré spravili svoje: ohlúpli aj múdre hlavy.

 

Vzápätí museli svoj problém zamaskovať obvineniami. Podľa Písem si asi vyvodili, že Ježiš ako remeselník nemal kedy študovať Zákon (porov. Sir 38,25n), a preto nemôže byť Božím mužom. Iba evanjelista Marek hovorí o Ježišovej tesárčine, ktorá bola skôr staviteľstvom, keďže sa vtedy pri stavbe domov veľa dreva nepoužívalo.

 

„Vari to nie je syn Márie?“

Markovo evanjelium je vzácne aj preto, že nám občas ponúka akoby záber skrytou kamerou. Napríklad aj tu, keď Nazaretčania na Ježiša vytiahli jeho ošemetný pôvod: „Vari to nie je syn Márie?“ Totiž aj keď bol otec mŕtvy, a v Ježišovom prípade Jozef už naozaj nemusel žiť, synov pôvod sa za normálnych okolností vždy vzťahoval na otca. Ak bol legitímny. Oni však úmyselným uvedením Ježišovho pôvodu podľa matky chceli diskreditovať prameň jeho moci v slovách i skutkoch. A tak môžeme len tušiť, že to Mária ani Jozef ani Ježiš v Nazarete ľahké nemali. Zdá sa, že Ježišovi rodáci sa dali dokopy s vládnou smotánkou v Jeruzaleme. Je to vždy tak, ak niekto ohrozí naše domnelé predstavy o nás samých. Hľadáme potvrdenie seba u iných.

 

I z tohto príbehu môžeme čítať ako si Pán zakladá na tých, ktorí sú znevažovaní mocnými tohto sveta. Veď prvým, ktorý pracoval „ručne“ bol predsa Stvoriteľ (Gn 2,7). Aj Ježiš bol prorockým staviteľom, ktorý ukážkovo rúcal a staval. Prebudoval synagógu na domácu cirkev. A bol jedinečne Máriiným synom ako žiaden iný syn. Aj keď sa jeho rodáci, podobne ako Kajfáš mýlili (Jn 11,50), nevedomky mali vlastne pravdu. No k opätovnému prijatiu Ježiša sa museli dopracovať – zrejme aj s Máriinou pomocou.

 

sestra Dáša