Ježiš sa vôbec neunavuje uisťovať nás o svojej láske

/v , /od

Liturgické čítania na 6. Veľkonočnú nedeľu nájdete na tomto odkaze.

 

V dnešnú nedeľu evanjelium pokračuje v Ježišovej výzve, aby sme ostávali v ňom. Toto ostávanie upresňuje výrazom ostávať v jeho láske, ktorá je epicentrom života každého kresťana. Pre neho Boh a láska znamená to isté. Že Boh je láska sme počuli snáď už tisíce krát, a predsa toto zvolanie k nám hovorí stále novým a novým spôsobom.

 

Ježiš sa vôbec neunavuje uisťovať nás o svojej láske. Opisuje nám ju slovami, že ako jeho miluje Otec, tak on miluje nás. Nepredstaviteľne nesmierny Boh nám nielenže dovoľuje, ale prikazuje, aby sme ho milovali. Nejde mu o lásku nasilu, ale o to, aby sme nemali strach ho milovať, aby sme sa nebáli stať z otrokov tohto sveta alebo aj z čestných služobníkov Božieho kráľovstva Ježišovými priateľmi. Nie kamarátmi, ale priateľmi, lebo základnou vlastnosťou priateľskej lásky je, že nerovných robí rovnými!

 

Prijatie tejto Ježišovej výzvy má len jedinú požiadavku. Aby sme od neho prijatú lásku trpezlivo nacvičovali aj voči svojim bratom a sestrám. A nebudeme sa nudiť až po večnosť! Buďme však bez obáv, či to zvládneme. Lebo ak sa necháme zaplaviť vedomím Božej lásky, staneme sa celkom prirodzene jej potrubím. Veď sa nám do srdca aj tak celá nevmestí… A milovaním v ňom sa staneme takými, aký je Boh sám.

 

Len takáto láska, opätovaná, je radostnou láskou, a preto i úplnou. Takou, ktorej nič nechýba a takú nám Ježiš sľúbil. Jej ovocie netreba dávať do chladničky, aby sa nepokazilo. Potom to bude už len na krok, aby sme dokázali odpovedať láskou aj na nelásku.

 

sestra Dáša