Keď chýba zošit alebo iné veci. Prečítajte si blog od sestry Majky…

Dlhotrvajúci online svet nás nenápadne posúva k postojom, ktoré by sme v reálnom svete neakceptovali ani u seba, ani u druhých. Dokonca máme nad nimi slabšiu kontrolu. Aj tento príbeh z (ne)reálnej vyučovacej hodiny je toho obrazom.

 

Začala jedna z online hodín chémie. Radosť a nadšenie zo žiakov len tak lietalo online prostredím a wifi signál sa nadšene šíril do rôznych domácnosti. V jednom momente, po učiteľkinej vete: „Otvorte si zošity a budeme čítať úlohu,“  sa ozval Alexander. Vraj ide nájsť zošit, lebo včera ho mal na stole a dnes tam nie je a nevie, kde by mohol byť. Nastala nepríjemná situácia. Hľadá Alexander zošit? Má úlohu? Ostatní žiaci začali postupne čítať, ale Alexander sa neozval, kamera aj mikrofón boli vypnuté.

 

„Kde je Alexander?“ pýtali sa viacerí žiaci. „A našiel ten zošit?“ zisťovali ďalší. Chýbajúci zošit Alexandra sa stal skoro jedinou témou hodiny. Napriek tomu, že nik zo žiakov nevedel situácii zabrániť, ani ju zmeniť, neustále sa vracali k tejto téme. „Ako je možné, že Alexander nevie nájsť zošit. Prečo si vlastne nezoberie papier a nezačne písať naň?“ Pokus s kyselinami akoby nikoho ani nezaujímal. Jedinou zmysluplnou otázkou bolo, ako pomôcť Alexandrovi nájsť zošit a vyriešiť tento jeho problém.

 

Každý z nás má v živote takýto chýbajúci zošit. Niečo, čo nemôže ovplyvniť, ale napriek tomu sa tým neustále zaoberá a zbytočne sa pripravuje o energiu a radosť z inej veci. Oveľa efektívnejšie je to akceptovať či využiť vo svoj prospech.

 

sr. Mária Nagyová