Zo srdca vyrastá láska

Keď chceme vidieť Ježiša, naše srdce sa stáva pôdou, z ktorej vyrastá láska

Liturgické čítania na 5. pôstnu nedeľu rok B nájdete na tomto odkaze.

 

Túžba Grékov uvidieť Ježiša potvrdzuje obavy farizejov z posledného verša pred dnešným evanjeliom o tom, že za Ježišom ide celý svet. Zrejme aj farizeji môžu mať pravdu, však? No aj Zachej chcel vidieť Ježiša, dokonca onedlho ho bude chcieť uvidieť aj Herodes… no nie je vidieť ako vidieť.

 

Gréci, ktorí vtedy zastupovali celý univerzálny svet, chceli Ježiša vidieť zrejme zo zvedavosti. Preto vystupujú do Jeruzalema, podobne ako u Lukáša vystupuje na strom prešibaný Zachej. No Ježiš robí opačný pohyb: zostupuje do zeme ako zrnko, ktoré v nej chce odumrieť. Ježišovo vnútro je rozochvené. Celkom otvorene naznačuje svoje city úzkosti a strachu, preto sa tieto verše považujú za jánovské Getsemani. Ak ich porovnáme s ostatnými evanjeliami, poukazujú na to, že vnútornú bolesť z príchodu svojej hodiny Ježiš nezažíval jednorazovo, len tesne pred ukrižovaním.

 

Ježišov kríž

Zároveň evanjelista Ján preskakuje z „Getseman“ na horu „Tábor“, akoby už teraz chcel naznačiť, že Ježišov kríž bude aj trónom jeho slávy. Tak je táto stať akýmsi jánovským premenením Ježiša, pri ktorom prehovorí Otec, no okolostojaci jeho hlas ešte nespoznávajú. V tomto prípade je však premenením zrnka na nový život, novú úrodu, lebo Ježišova smrť je najplodnejším darom života.

 

Ježiš však neostal pri zostupovaní na túto zem cez lono ženy, ani pri zostupovaní do hrobu zeme ako zrnko, ktoré má priniesť úrodu. Zároveň so zostúpením bude vystupovať k Otcovi, keď najprv vystúpi na kríž. Avšak výstup na kríž bude tiež najväčším ponížením, vystavením Božieho syna nahej hanbe. No tento jeho pohyb dolu i hore vyjadruje hĺbku i výšku jeho lásky k nám.

 

Podobný pohyb vyjadrí aj hĺbku a výšku našej lásky: cez ochotu k pokore a k prijatiu utrpenia. Lebo utrpenie má zmysel, keď milujeme. Láska je pôdou, z ktorej vyrastá záchrana každého z nás. Aby sa naše srdce stalo takouto pôdou, treba aj nám chcieť vidieť Ježiša každý deň. Stále odznova.

 

sestra Dáša